César Manrique Cabrera patrí rozhodne k najznámejších svetovým architektom, ktorého väčšina života bola spojená a zasvätená kanárskemu ostrovu Lanzarote. Narodil sa 24. apríla 1919 v Arrecife. Už od útleho detstva sa u neho prejavoval výtvarný talent. Bol veľkým obdivovateľom umelcov ako Picasso, Matisse a Braque. V časoch občianskej vojny sa v roku 1936 prihlásil ako dobrovoľník do armády generála Franca. Na začiatku pôsobil u delostrelcov v oblasti Ceuty. Neskôr sa zúčastnil bojov na viacerých miestach Pyrenejského poloostrova. V roku 1939 sa vrátil naspäť na Kanárske ostrovy a začal sa venovať štúdiám.
Štúdiá a ranná tvorba
Po vojne nastúpil na Universidad de La Laguna, kde sa venoval štúdiu architektúry. Po dvoch rokoch sa však rozhodol školu opustiť a presťahovať sa do Madridu. Vďaka grantu Capitanía General de Canarias nastúpil na Escuela Superior de Bellas Artes de San Fernando. Školu ukončil ako učiteľ umenia a maľby v roku 1945. Už počas štúdia, v roku 1942, sa konala jeho prvá samostatná výstava v Arrecife. V rannej tvorbe bol viditeľný vplyv surrealizmu. Taktiež sa podieľal na tvorbe fresky na letisku Guacimeta na Lanzarote alebo turistickom centre v Arrecife.
V roku 1964 odchádza Manrique do New Yorku. Vďaka podpore Nelsona Rockefellera mal možnosť prenajať si vlastný ateliér a naplno sa venovať tvorbe. Nakreslil tu množstvo diel, ktoré boli vystavené v prestížnej galérii Catherine Viviano.
Návrat na Lanzarote
V roku 1966 sa Césare Manrique vracia naspäť na Lanzarote. Usadil sa tu už natrvalo. V tom čase sa začal na Kanárskych ostrovoch rozvíjať turistický ruch, čo so sebou nieslo výstavbu obrích hotelových komplexov. Manrique sa rozhodol zabrániť tomu, aby táto uniformná architektúra prenikla aj na Lanzarote a presadil zákaz výstavby domov vyšších ako miestne palmy a tiež zákaz billboardov.
V spolupráci s architektom Fernandom Higuerasom začal vytvárať stavby, ktoré ladili s ostrovnou krajinou pokrytou lávovými poliami a spájali tradičnú vidiecku architektúru s prvkami moderného umenia. Príkladom je Manriqueho obytný dom, teraz múzeum a galéria, koncertná sála umiestnená v prírodnej jaskyni Jameos del Agua, záhrada Jardín de Cactus alebo vyhliadka Mirador del Río. Taktiež umiestnil v krajine množstvo kinetických sôch, pohybujúcich sa vo vetre.
Zomrel pri dopravnej nehode 25. septembra 1992 v blízkosti sídla nadácie, ktorá nesie jeho meno. Nadáciu založil v roku 1982, ale svoju činnosť začala vyvíjať naplno až v marci roku 1992. Jedným zo základných poslaní nadácie je brániť nekontrolovateľnej výstavbe na Lanzarote.
Ocenenia z celého sveta
Tvorba Césara Manrique je známa nie len na Kanárskych ostrovoch. Svedčí o tom aj množstvo ocenení, ktoré počas života získal v Španielsku, ale aj v mnohých ďalších krajinách. Treba spomenúť najmä Svetovú cenu ekológie a cestovného ruchu (1978), Zlatú medaila výtvarných umení (1980) alebo Cenu Europa Nostra (1985). V roku 1989 získal cenu Kanárskych výtvarných umení. V roku 1981 získal cenu Mönchehauspreis für, v roku 1982 Laureat Van D’Aheod (Holandsko) a v roku 1989 získal cenu Fritza Schumachera z Nadácie F.S.V v Hamburgu (Nemecko).
César Manrique a jeho tvorba
Na ostrove Lanzarote sa s dielami tohoto umelca môžete stretnúť na každom kroku. Za zmienku stojí napríklad Casa / Museo César Manrique (Manriqueho dom a umelecké štúdio v Haria), Mirador del Rio (vyhliadka na ostrov la Graciosa postavená v roku 1973), Jameos del Agua (koncertná sála pre 600 osôb v jaskyni), Jardín de Cactus (kaktusová záhrada s viac ako 1100 rôznymi druhmi kaktusov pri Guatize), Taro de Tahíche (Manriqueho dom pri Teguise, súčasné sídlo Fundación César Manrique), Medzinárodné múzeum súčasného umenia v Castillo de San José v Arrecife, záhrada a bazény v 5-hviezdičkovom hoteli Las Salinas (Costa Teguise), reštaurácia El Diablo (reštaurácia využívajúca sopečný ohrev na varenie, Timanfaya).
Mimo ostrova treba spomenúť napríklad Lago Martiánez (1977, veľký „poloprírodný“ otvorený bazén s morskou vodou v Puerto de la Cruz, Tenerife), Playa Jardin (komplex sopečnej pláže a subtropických záhrad v Puerto de la Cruz, Tenerife), La Peña (1989, reštaurácia a výhliadka na El Hierro), Mirador del Palmarejo (1989, vyhliadkové miesto na La Gomera), Kanársky pavilón (1992, Expo 92 Sevilla), Parque Marítimo César Manrique (Santa Cruz de Tenerife, Tenerife), Centro Comercial La Vaguada (1983, Madrid), Parque Marítimo del Mediterráneo (1995, Ceuta).
(Ilustračné fotografie: Wikipédia)
