Vnútrozemie ostrova

Vnútrozemie ostrova

Spoznajte históriu a kultúru Gran Canarie, nechajte sa očariť nekonečnými prírodnými krásami. To všetko počas veľkého okruhu po ostrove so slovenským sprievodcom. Viac k téme »

Služby delegáta

Služby delegáta

Pri zakúpení zájazdu od nemeckých a rakúskych CK prostredníctvom CK Gran Canaria Travel máte na ostrove Gran Canaria v cene zájazdu aj služby slovenského delegáta. Viac k téme »

Roque Nublo

Roque Nublo

Navštívte tento čadičový monolit, ktorý je symbolom ostrova, so slovenským sprievodcom a dozviete sa viac o dávnej histórii Gran Canarie. Viac k téme »

Služby delegáta

Služby delegáta

Cestujete na Gran Canariu prostredníctvom nemeckých alebo rakúskych CK? Pre klientov nemeckých a rakúskych CK poskytujeme služby delegáta. Viac k téme »

Priehrady a západ ostrova

Priehrady a západ ostrova

Zručnosť a um staviteľov priehrad, nespútané západné pobrežie ale aj najodľahlejšia časť ostrova. To všetko môžete spoznať na výlete so slovenským sprievodcom. Viac k téme »

 

Kaštieľ v Terore spája Gran Canariu s Pražským Jezuliatkom

Jezuliatko v striebornej oltárnej skrini.

La Casa Museo de los Patronos de la Virgen je starý kaštieľ nachádzajúci sa v historickom centre Villa Mariana de Teror. Nachádza sa v blízkosti Plaza de Nuestra Señora del Pino. V súčasnosti je vo vlastníctve významnej šľachtickej rodiny Manrique de Lara, patrónov Virgen del Pino. V kaštieli sa uchovávajú liturgické predmety používané pri oslavách sviatku Nuestra Señora del Pino, patrónky Gran Canarie a provincie Canarias.

Predtým, ako kaštieľ prešiel do vlastníctva rodiny Manrique de Lara, bol tento dom vo vlastníctve rodiny Rodríguez del Toro. V kaštieli sa narodil aj Bernardo Rodriguez del Toro, I. markíz del Toro. Tento šľachtický titul mu udelil španielsky kráľ Filip V. v roku 1732. Rodina del Toro sa neskôr presťahovala do Venezuely. Tu sa im narodila dcéra  Maria Teresa Rodriguez del Toro y Alayza. Maria Teresa sa vydala za Simona Bolívara y Francisco Rodriguez del Toro, veliteľa armády bojujúcej za nezávislosť Venezuely.

Reklama
La Casa Museo de los Patronos de la Virgen

La Casa Museo de los Patronos de la Virgen

Z rodu Manrique de Lara pochádzala aj María Isabel Maximiliana Manrique de Lara y Briceño de Mendoza (* 1538 – † 1608), dvorná dáma španielskej infantky, budúcej cisárovnej, Márie Španielskej, dcéry španielskeho kráľa Filipa II.  Bola dcérou Garciu Manrique de Lara y Luna de Mendoza a Isabely de Briceño y Arevalo.

Na madridskom dvore sa s ňou stretol významný český diplomat a politik Vratislav II. z Pernštejna, zvaný Nádherný, ktorý bol spoločníkom budúceho cisára Svätej ríše rímskej nemeckého národa Maximiliána II., ktorý sa s infantkou Máriou Španielskou oženil. Neskôr sa Vratislav II. z Pernštejna stal najvyšším kancelárom Českého kráľovstva. María Maximiliana sa stala jeho vyvolenou. Bola vychovaná v prísnom katolíckom prostredí a mala s manželom odcestovať do neznámej krajiny.

La Casa Museo de los Patronos de la Virgen

La Casa Museo de los Patronos de la Virgen

Matka jej na ochranu ako svadobný dar v roku 1555 darovala malú voskovú sošku Ježiška, ktorú María vozila všade so sebou. A tak sa soška dostala až do Čiech.

María v Čechách veľmi trpela a nikdy si na nové prostredie nezvykla. Navyše bola neustále v inom stave a v smútku, pretože z dvadsaťjeden narodených detí ich desať zomrelo. Zúfalá matka sošku napokon darovala svojej dcére Polyxene, keď sa vydávala za Zdeňka Popela z Lobkovic. Po manželovej smrti ju Polyxena v roku 1628 venovala pražským bosým karmelitánom do kostola Panny Márie Víťaznej na Malej Strane a dnes ju poznáme ako Pražské Jezuliatko (Jesulus Pragensis (lat.) alebo Bambino di Praga).

Jezuliatko v striebornej oltárnej skrini.

Jezuliatko v striebornej oltárnej skrini. (Foto Wikipedia)

Pražské Jezuliatko je malá soška zobrazujúca Ježiša Krista v útlom detstve, ktorá pochádza zo Španielska. Legenda hovorí, že sa malý Ježiš zázračne ukázal jednému mníchovi, ktorý podľa jeho podoby vymodeloval túto sošku. Podľa ďalšej legendy vlastnila sošku svätá Terézia z Ávily, zakladateľka Rádu bosých karmelitánok, planúca veľkou láskou k Dieťaťu Ježišovi. Sošku vraj darovala svojej priateľke, ktorej dcéra sa chystala na cestu do Prahy.

Jezuliatko je 45 cm vysoká plastika s dvojcentimetrovým dreveným podstavcom. Pochádza zo španielskeho prostredia. Vznikla v 16. storočí, je vytesaná z dreva, ktoré je potiahnuté plátnom a pokryté jemne modelovaným farbeným voskom. Vlasy boli pôvodne tmavé, no neskôr ich prefarbili na plavé. Soška má zdvihnutú pravú ruku, ktorou žehná a v ľavej drží pozlátenú zemeguľu s krížom. Je umiestnená na strednom oltári na pravej strane kostolnej lode, ktorý vytvoril v roku 1776 František Lauermann z umelého mramoru a Petr Prachner ho vyzdobil sochami. Strieborná skrinka pre sošku, ktorú vyrobil pražský zlatník Jan Pakeni, vznikla v roku 1741.

Cisárovná Mária Terézia venovala Jezuliatku v roku 1754 vlastnoručne vyšívané šatôčky. Uctievanie Pražského Jezuliatka sa začalo šíriť vo všetkých krajinách bývalej rakúskej ríše.

Pražské Jezuliatko

Jezuliatko v šatôčkach, ktoré vlastnoručne vyšívala cisárovná Mária Terézia v roku 1754. (Foto Wikipedia)

Print Friendly, PDF & Email
Ohodnoťte článok
Reklama

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.