Kuriozity a zaujímavosti z Kanárskych ostrovov v skratke.

Pradiareň z dediny El Paso na ostrove La Palma zachováva ako jediná v Európe spracovanie hodvábu pôvodnými stredovekými technikami.

V ich dielňach sa naďalej vyrábajú nádherné a elegantné hodvábne odevy metódami, ktoré už na starom kontinente úplne vymizli. Surovinou, z ktorej tento jedinečný priemysel prosperuje, je chov priadky morušovej (Bombyx mori). V súčasnosti žijú priadky morušové iba v zajatí a stali sa tak domestikovanými, že už nemôžu žiť samostatne vo voľnej prírode, najmä preto, že stratili schopnosť lietať. Na La Palme je práca na príprave a tkaní hodvábu starodávnymi stredovekými technikami závislá na šikovnosti ženských rúk. Kuriózne je, že v 16. a 17. storočí vyhlášky výslovne zakazovali tieto práce ženskému pohlaviu, a to natoľko, že hrozili pokuty. Našťastie pre kanársku kultúru nakoniec prešlo toto odvetvie do rúk žien, ktoré v priebehu storočí zabezpečili na ostrove La Palma zachovanie tohto krásneho remeselného diela. Pri návšteve manufaktúry sa vám bude zdať, že vo výrobe hodvábu sa zastavil čas. Do dnešných dní je zachovaný rituál pozostávajúci z dvanástich rôznych krokov ktorý začína chovom červa a končí jemným hodvábom na tkáčskom stave. Vďaka technikám predkov a milujúcim a pracovitým ženským rukám tak môžu vznikať elegantné hodvábne šaty alebo kravaty. Keď budete na ostrove La Palma, nenechajte si ujsť návštevu Múzea hodvábu (Museo de la Seda) v dedinke EL Paso. Otvorené majú od pondelka do piatku v čase 10:00 – 13:00 hod.

Hilandería El Paso, La Palma
Hilandería El Paso, La Palma

Slovo guagua má pôvod na Kube.

Jedným zo slov, ktoré najviac priťahujú pozornosť cudzincov ale aj Španielov, ktorí nie sú z Kanárskych ostrovov, je použitie slova guagua namiesto autobus. Tento výraz pochádza z Kuby. Viaže sa k americkej továrni na výrobu autobusov, ktorá ako prvá dodala na Kubu autobusy. Názov továrne bol Washington Walton and Company Incorporated, a používala skratku Wa & Wa Co. Inc.

Guaguas Municipales Las Palmas
Guaguas Municipales Las Palmas

Ostrov La Gomera s rozlohou iba 370 kilometrov štvorcových je jednou z oblastí planéty, ktorá má najväčšiu hustotu priehrad na kilometer štvorcový.

Na ostrove sa nachádza 63 priehrad, pričom 24 z nich sú takzvané veľké priehrady. Najstaršia priehrada Los Cocos, nachádzajúca sa v Barranco del Cabrito, bola postavená v roku 1913 a funguje dodnes. Zaujímavosťou je, že bola postavená z kameňa a vápennej malty. Má výšku priehradného múru 18 metrov. La Vieja spolu s ďalšími priehradami v povodí, Cocos II a Cocos III, tvoria jedno z najzaujímavejších historických hydraulických zoskupení na Kanárskych ostrovoch. Väčšina priehrad je v súkromnom vlastníctve. Štát začal budovať priehrady na ostrove až v druhej polovici 20. storočia. Podľa definície predpisov platných v Španielsku je „veľká priehrada“ taká priehrada, ktorá má výšku priehradného múru väčšiu ako 15 metrov alebo výšku od 10 do 15 metrov s kapacitou nádrže väčšou ako 100 000 m3.

Výstavba preihrady na ostrove La Gomera
Výstavba priehrady na ostrove La Gomera

Pico del Teide na Tenerife je najvyšším vrchom Španielska.

So svojou nadmorskou výškou 3718 metrov je Pico del Teide na prvom mieste španielskeho rebríčka. Na druhom mieste sa nachádza s odstupom takmer 250 metrov Pico Mulhacén v pohorí Sierra Nevada (3479 metrov nad morom). Tretie miesto patrí s nadmorskou výškou 3404 metrov vrchu Aneto v Pyrenejách. Španielsko má celkovo 13 vrcholov s nadmorskou výškou viac ako 3000 metrov, z čoho 9 sa nachádza v Pyrenejách, 3 v pohorí Sierra Nevada a jeden na Kanárskych ostrovoch. V prvej stovke sa umiestnili najvyššie hory zo všetkých hlavných ostrovov Kanárskeho súostrovia s výnimkou ostrova La Graciosa. Umiestnenie v rebríčku je nasledovné:

1. Pico del Teide, Tenerife, 3718 metrov
32. Roque de los Muchachos, La Palma, 2426 metrov
69. Morro de la Agujereada, Gran Canaria, 1956 metrov
83. Malpaso, El Hierro, 1500 metrov
84. Garajonay, La Gomera, 1487 metrov
99. Pico de la Zarza, Fuerteventura, 807 metrov
100. Peñas del Chache, Lanzarote, 670 metrov.

Zdroj: Instituto Nacional de Estadística

Pico del Teide
Pico del Teide

Admirál Horatio Nelson prišiel o svoju pravú ruku v bitke o Tenerife.

V roku 1797 viedol admirál Nelson útok na Tenerife. Prvý útok bol zameraný na pevnosti na západ od Santa Cruz a historici ho označili za úplné zlyhanie. Druhý útok nebol o nič lepší. 22. júla 1797 viedol Horatio Nelson vylodenie priamo v prístave Santa Cruz. Útok bol pre Britov katastrofou. Španielom sa útok podarilo odraziť. V bitke zahynulo 250 Britov a 128 bolo zranených, oproti iba 30 mŕtvym a 40 zraneným Španielom. Keď Nelson vystúpil na breh, bol zasiahnutý strelou z muškety do pravej ruky. Silne krvácal a bol okamžite prevezený na nemocničnú loď HMS Theseus. Denník lodného chirurga bola zaznamenaná komplikovaná zlomenina pravej ruky guľkou z muškety, ktorá prešla rukou nad lakťom a rozdrvila kosť a pretrhla tepnu. Ruka musela byť okamžite amputovaná. Zaznamenaný je aj Nelsonov výrok „Doktor, chcem sa tu zbaviť tohto zbytočného kusa mäsa.“ Ruka bola odstránená a hodená cez palubu. Nelsonov návrat do aktívnej služby bol pozoruhodne rýchly. Bolo hlásené, že iba 30 minút po amputácii paže bol už späť pri vydávaní príkazov svojim mužom. Veľká Británia Nelsona oslavuje ako jedného z najúspešnejších námorných dôstojníkov britskej histórie, najmä kvôli jeho víťazstvu v bitke pri Trafalgare. 22. júl je dodnes na Tenerife veľkým sviatkom, počas ktorého sa oslavuje víťazstvo na Britmi.

Admirál Horatio Nelson
Admirál Horatio Nelson

Na ostrove EL Hierro sa nachádza oficiálne najmenší hotel na svete.

Hotel Punta Grande na ostrove El Hierro je zapísaný v knihe Guinnessových rekordov ako najmenší hotel na svete. Tento hotel má celkovú podlahovú plochu iba 600 m2. Nachádza sa v budove, ktorá pochádza z roku 1830. V roku 1948 sa Francisco Padrón Villarreal zamiloval do tohto miesta a dom odkúpil. Ale až v roku 1969 sa zrodil skutočný zámer o jeho turistické využite ako reštaurácia. V novembri 1975 rozpadávajúcu sa budovu obnovili pod vedením architekta José Luis Jiménez Saavedra. Podarilo sa mu dosiahnuť čo najbezpečnejšiu budovu s minimálnym dopadom na okolie a životné prostredie. Keď prídete do hotela, určite si pomyslíte, že ste dorazili do domu šialeného rybára. Hotel má iba štyri dvojlôžkové izby. Každá z nich je jedinečne navrhnutá. Väčšina použitého dreva pochádza z vrakov lodí. Jedna izba má dokonca aj malý balkón, z ktorého môžete priamo loviť ryby. Interiér zdobia jedinečné drobné kúsky námorníckeho príslušenstva. V jedálni na prízemí vás prekvapí zo stropu vyčnievajúci koreň buka. Vnútorné schodisko navrhol kanársky umelec Néstor de la Torre a malé stĺpy, ktoré ho tvoria, získali počas demolácie starej radnice v Telde. V roku 1984 bol hotel zapísaný do Guinessovej knihy rekordov. V roku 1991 získal od vlády Kanárskych ostrovov striebornú medailu za rozvoj cestovného ruchu. V roku 2019 bol hotel vyhlásený za etnologickú pamiatku Kanárskych ostrovov.

Hotel Punta Grande, El Hierro
Hotel Punta Grande

Prameň Los chorros de Epina vo Vallehermoso na La Gomera má zázračnú moc.

Tento prameň, ktorý pozostáva zo siedmych trysiek, je opradený viacerými legendami. Jedna z nich hovorí, že pokiaľ sa pozriete do vody a uvidíte sa krásny, čaká vás šťastie a láska. Naopak, pokiaľ je váš odraz vo vode zachmúrený, bude vás prenasledovať bieda a nešťastie. Prameň vám však dokáže nájsť aj lásku. Ďalšia z legiend hovorí, že pokiaľ chcete nájsť tú pravú lásku, musíte sa napiť postupne z trysiek prameňa. Ale pozor, muži musia piť z nepárnych postupne zľava doprava, ženy naopak z párnych sprava doľava. Ak sa pomýlite, svoju lásku nenájdete. A do tretice každá s trysiek má údajne svoju vlastnú moc. Niektoré zodpovedajú zdraviu alebo šťastiu. Ale jedna z trysiek má aj zlú moc čarodejníc. Podľa toho z ktorej trysky sa napijete, taký osud vás čaká. Každopádne, či už veríte týmto legendám alebo nie, Los chorros de Epina má v sebe mágiu krásy okolitého prostredia a určite stojí za to navštíviť toto miesto.

Los chorros de Epina
Los chorros de Epina

Golfový klub Bandama je najstarší golfový klub v Španielsku.

Možno nájdete krajšie golfové ihriská, ale žiadne s tradíciou a šarmom tohto. V srdci Caldera de Bandama, v strede ostrova Gran Canaria, sa nachádza Real Club de Golf de Bandama, najstarší klub v Španielsku, ktorého založenie, v rukách skupiny Britov usadených na ostrove, sa datuje do roku 1891. Prostredie je jedinečné a ak ste milovníkmi tohto krásneho športu, určite sa radi poprechádzate po klubových priestoroch a budete vnímať ducha histórie, ktorý sa skrýva v jeho zariadeniach.

Real Club de Golf de Bandama
Real Club de Golf de Bandama

Silbo gomero je jediný “pískací” jazyk na svete.

Silbo gomero je zvláštna forma komunikácie prostredníctvom pískania, ktorá sa na La Gomere používa tisíce rokov. Tento jazyk sa po celé storočia sa prenášal z otca na syna. Bol dôležitým dorozumievacím spôsobom pri práci na poliach a v horách a medzi jednotlivými údoliami. Prostredníctvom neho sa dokázali obyvatelia dorozumievať na vzdialenosť až 5 kilometrov. Obsahuje až 4000 slov. 30. septembra 2009 UNESCO zapísalo silbo gomero do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Od roku 1999 sa opätovne vyučuje aj na školách na La Gomere. Odhaduje sa, že správne sa dorozumievať týmto jazykom dokáže iba 22 000 ľudí. Preto pri prechádzke po La Gomere dávajte pozor a ak budete počuť pískanie dvoch ľudí, tak oni sa len medzi sebou rozprávajú.

Muséo Atlántico na Lanzarote je jediným podmorským múzeom v Európe.

Diela inšpirované obyvateľmi Lanzarote boli vyrobené umelcom Jasonom deCairesom Taylorom z pH neutrálneho betónu, čo znamená, že v priebehu času pomôže zvýšiť morskú biomasu a reprodukciu. A tak sa už stalo. Od osadenia prvých sôch v roku 2016 sa zvýšila početnosť druhov, od žralokov anjelských cez barakudy, sardinky, chobotnice, morské huby až po raje.Múzeum sa nachádza v krištáľovo čistých vodách Playa Blanca v zátoke Las Coloradas v obci Yaiza. Je umiestnené v hĺbke 12 metrov na rozlohe 2 500 metrov štvorcových. Pozostáva z 300 sôch. Je prístupné potápačom aj milovníkom šnorchľovania.

Muséo Atlántico, Lanzarote
Muséo Atlántico, Lanzarote

Los Jameos del Agua na Lanzarote je jediným miestom na svete, kde žije slepý albínsky krab Munidopsis polymorpha.

Sú malé, slepé a bledé a nájdete ich v jaskyniach Jameos del Agua v lávových trubiciach vytvorených sopečnými výbuchmi pred 15 000 – 13 000 rokmi. Tma v jaskyniach spôsobila zbavenie sa pigmentácie, ktorá dodáva tomuto vzácnemu exempláru s dĺžkou iba jeden centimeter belavú farbu. Sú veľmi vzácne, pretože sa rozmnožujú veľmi pomaly. Na rozdiel od iných druhov samice znášajú iba dve vajíčka. Kovy sú tiež veľmi nebezpečné pre tieto malé zvieratá, z tohto dôvodu je úplne zakázané v jaskyni hádzať do vody mince, pretože to môže spôsobiť smrť týchto kôrovcov. Slepý krab je podľa zákona vlády Kanárskych ostrovov považovaný za prírodný symbol ostrova Lanzarote.

Munidopsis polymorpha
Munidopsis polymorpha

Najčistejšia vodka na svete pochádza z liehovaru bratov Estebana a Fernanda Banúsovcov v Ingenio na Gran Canarii.

Bratia Banúsovci sú treťou generáciou katalánskej rodiny z Tarragony. Rodinná tradícia začala u ich starého otca, keď sa v roku 1887 po experimentovaní vo svete parfumov rozhodol zamerať svoju činnosť na liehoviny. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa z rodinného podniku stala jedna z najväčších páleníc v Španielsku, ktorá vyrábala aj známe nápoje ako Bols alebo Tía María.V roku 1989 hlavnú továreň získala jedna nadnárodná spoločnosť. Práve vtedy sa Esteban a Fernando rozhodli prevziať liehovar na juhu Gran Canarie, aby nasledovali sen, vyrobiť najčistejšiu vodku na svete.Tajomstvo tejto vodky spočíva v originálnom systéme fermentácie a destilovania. Na jej výrobu sa používa výhradne voda z podzemných vrtov v Ingenio. Svoju zásluhu má aj francúzska pšenica z presne určeného miesta.Vodka má certifikát amerických úradov, že obsahuje 0% znečistenia.

Vodka Blat
Vodka Blat

Mesto Santa Cruz de La Palma, bolo prvým mestom na kanárskom súostroví a šiestym na svete, ktoré malo elektrické verejné osvetlenie už v roku 1893.

Prvým mestom na svete bol Paríž v roku 1879, nasledoval New York v roku 1882, potom Londýn v roku 1886, Barcelona v roku 1888 a Madrid v roku 1891.

Mesto Santa Cruz de La Palma bolo vždy v čele pokroku a inovatívnych nápadov. V roku 1892 bola v Santa Cruz de La Palma založená Sociedad Anónima Electrón, ktorá mala na starosti výstavbu malej vodnej elektrárne so spádom 116 metrov, ktorá sa nachádza v oblasti Barranco del Río. Na výrobu elektriny využívala verejnú vodu, ktorou bolo zásobované mesto Santa Cruz. 28. decembra 1893 sa uskutočnila prvá skúška elektrického osvetlenia a o tri dni neskôr, 31. decembra 1893, bolo za zvuku zvonov z kostola svätého Salvádora elektrické osvetlenie oficiálne uvedené do prevádzky.

Elektráreň spoločnosti El Electrón počas výstavby v roku 1893.
Elektráreň spoločnosti El Electrón počas výstavby v roku 1893.

Canarina canariensis bol prvý rozpoznaný kanársky endemický druh.

Prvýkrát túto rastlinu opísal vo svojej práci Hortus Cliffortianus v roku 1738 švédsky botanik Carlos Linneo, otec modernej botaniky.Canarina canariensis, nazývaná tiež bicacarera, bicacarero alebo zvonček, je endemická popínavá rastlina Kanárskych ostrovov, ktorá rastie hlavne vo vavrínových lesoch súostrovia. Patrí do čeľade zvončekovitých (Campanulaceae) a je jedným z troch druhov rodu Canarina a je tiež druhom, ktorý tento rod charakterizuje. Je to jeden z najvýraznejších druhov rastlín na Kanárskych ostrovoch, ktorý niektorí autori považujú za „národný kvet“ ostrovov. Tento druh je možné nájsť na ostrovoch Tenerife, Gran Canaria, La Gomera, La Palma a El Hierro. Tieto ostrovy sú dostatočne vysoké na to, aby umožnili rast vavrínových lesov, ktoré sú prirodzeným prostredím tohto druhu.

Canarina Canariensis
Canarina Canariensis

Anaga je európsky región s najväčším počtom endemizmov na kilometer štvorcový.

Masív Anaga, oblasť na krajnom severovýchode ostrova Tenerife, ktorú UNESCO vyhlásilo za biosférickú rezerváciu, je domovom najväčšej koncentrácie endemizmov na kilometer štvorcový v celej Európe. V rezervácii Anaga s celkovou rozlohou 48 727 hektárov, z toho 15 489 zodpovedá suchozemskému prostrediu a 33 238 morskému prostrediu, sa nachádzajú vavrínové lesy z treťohornej éry typické pre Kanárske ostrovy, Madeiru a Azory. Biosférická rezervácia Macizo de Anaga, ktorá sa nachádza v obciach Santa Cruz de Tenerife, La Laguna a Tegueste, má okrem morského pásu hlbokého až 1 000 metrov, ktorý ju obklopuje, aj veľkú biodiverzitu, pretože je domovom veľkého počtu druhov zaradených okrem iného do Národného katalógu ohrozených druhov a do zoznamu 100 najohrozenejších druhov v Makaronézii. Vyskytuje sa tu viac ako 1 900 bezstavovcov, 15 spoločenských biotopov a nádherná genetická rozmanitosť. Je to vlastne ostrov v rámci ostrova.

Anaga
Anaga

Drago de Icod de Los Vinos, tiež nazývaný Drago Milenario, je najstarším a najväčším exemplárom druhu Dracaena draco canariensis alebo Drago de Canarias na svete.

Meria 18 metrom, obvod jej základne je 20 metrov a váži približne 40 ton, z čoho 80 percent je koruna. Má viac ako 300 hlavných konárov.V priebehu storočí sa veľa hovorilo o veku tejto rastliny. Niektorí botanici vek dracény odhadovali na 3000 rokov. Posledné štúdie naznačujú, jej že vek je asi 800 rokov. Vek dracény je veľmi ťažké určiť presne, pretože je to drevina, ktorá neprodukuje cykly ani neobnovuje svoju kôru tak ako stromy. Keď dosiahne stromovú veľkosť, existujú časti rastlín, ktoré sa vyvíjajú po celé desaťročia, zatiaľ čo iné napríklad hnijú. Preto merania, ktoré by pri stromoch ponúkali veľmi jasnú vzorku, môžu byť pri dračom strome považované iba za merania veku. v ktorom sa vyvinula jedna z jeho častí. Drago de Icod je opradený mnohými legendami. Jedna z nich hovorí, že pod týmto stromom sa konalo posledné stretnutie posledných štyroch guanchských kráľov Belicar de Icod, Romen de Daute, Pelinor de Adeje a Adjoria de Abona, aby sa dohodli na mieri so Španielskom.

Drago de Icod de los Vinos
Drago de Icod de los Vinos

Cueva del Viento je najväčším lávovým tunelom v Európe.

Cueva del Viento je sopečná dutina nachádzajúca sa v oblasti Icod de los Vinos na ostrove Tenerife. Vznikla pred 27 000 rokmi v čadičových lávach z prvej erupčnej fázy sopky Pico Viejo, ktorá sa nachádza vedľa Teide. Táto sopečná trubica, ktorej dali meno vzdušné prúdy v jej vnútri, je piata najdlhšia na svete (18 kilometrov), po objavení prvých štyroch na najväčšom z Havajských ostrovov. Predstavuje obrovskú labyrintovú sieť podzemných chodieb s nespočetnými zatiaľ nepreskúmanými miestami ktoré umožnia jej rozšírenie do budúcnosti. Cueva del Viento vyniká tiež svojimi jedinečnými geomorfologickými charakteristikami, pretože jej sieť galérií je usporiadaná do troch nad sebou ležiacich úrovní, čo je jav, ktorý nebol opísaný nikde inde na svete. Okrem toho predstavuje širokú škálu štruktúr primárneho pôvodu, ako sú lávové stalaktity, lávové vodopády, bočné terasy a lávové jazerá, ako aj tzv. exogénne betóny rôzneho zloženia (uhličitan vápenatý a ďalšie soli).

Cueva del Viento
Cueva del Viento

Na tak malom území ako je ostrov Tenerife nájdete až 11 mikroklimatických oblastí.

Tenerife je ostrovom kontrastov. Vyznačuje sa tým, že vyrástol okolo veľkej sopky El Teide a rozdeľuje ho pohorie, ktoré sa začína na vrchole sopky a tvorí vyvýšený hrebeň vedúci od západu na východ ostrova. Táto geografická črta má zásluhu na prudkých zmenách podnebia v závislosti od nadmorskej výšky a polohy. Ostrov má tak rozmanité podnebné oblasti, že sa môžu doslova líšiť od jednej ulice k druhej.

Tenerife
Tenerife

Ferrský poludník je historický nultý poludník, ktorý je definovaný podľa ostrova El Hierro.

Ostrov El Hierro bol po dlhú dobu stredomorskými moreplavcami považovaný za západný koniec sveta. Takto ho preukázateľne prvýkrát definoval Marinos z Tyru koncom druhého storočia pred Kristom. Jeho následník, Klaudios Ptolemaios, umiestnil vo svojom diele Geografiké hyfégésis referenčný bod na Ostrovy Šťasteny (Islae Fortunatae). Jeho výpočty zemepisných dĺžok vtedy známeho sveta sa tak mohli vykonávať výhradne s kladnými číslami.

Skutočnosť, že každá z európskych mocností používala svoj vlastný nultý poludník (Portugalsko – ostrov Terceira, Španielsko – Toledo, Holandsko – Tenerife …) viedla k tomu, že francúzsky kráľ Ľudovít XIII. zvolal v roku 1634 najvýznamnejších európskych zemepiscov a astronómov. Tí sa zhodli, že umiestnenie nultého poludníka na ostrov Ferro zachováva výhodu kladných čísel pre poludníky Starého sveta. Konkurenčný, západnejší ostrov Flores, mal nevýhodu, že nepanovala zhoda, či sú Azory, kde leží, súčasťou Nového alebo Starého sveta. Následne Ľudovít XIII. prikázal, aby všetky mapy a glóbusy vyhotovené vo Francúzsku rešpektovali túto dohodu. Hoci sa kráľovská direktíva týkala len Francúzska, bola rešpektovaná až do začiatku 19. storočia väčšinou európskych geografov s výnimkou britských. Vo Francúzsku výnos v roku 1792 zrušil používanie ferrského poludníka a nahradila ho parížskym.

Ferrský poludník postupne strácal na význame. Najprv bol nahrádzaný parížskym a neskôr greenwichským, ktorý bol stanovený ako referenčný na Medzinárodnej meridiánovej konferencii vo Washingtone v októbri 1884. Napriek tomu ho však v niektorých krajinách geodeti používali naďalej. V Nemecku používali ferrský poludník do roku 1923, v Rakúsku bol základom geodetickej siete až do roku 2000.

Meridiano Cero monument
Meridiano Cero monument

Bazén v akváriu Poema del Mar v Las Palmas je druhým najväčším na svete.

Akvárium postavené v štýle “veľkej džungle”, je domovom viac ako 350 druhov zvierat. Názov akvária je daný vzťahom medzi Gran Canariou a maliarom Néstor Martín-Fernández de la Torre. Má 12.000 metrov štvorcových výstavnej plochy a bazén s názvom “Deep Sea” s priehľadným sklom dlhým 36 metrov a vysokým 7 metrov je druhým najväčším na svete.

Poema del Mar
Poema del Mar

Hlavné mesto Uruguaya vďačí za svoj vznik rodinám z Kanárskych ostrovov.

V roku 1723 začali Španieli opevňovať výšiny obklopujúce zátoku Montevideo. Španielska výprava z Buenos Aires, ktorú zorganizoval španielsky guvernér Bruno Mauricio de Zabala, prinútila Portugalcov opustiť miesto a Španieli začali osídľovať nové mesto rodinami prichádzajúcimi z Kanárskych ostrovov. 20. decembra 1724 bol vypracovaný register obyvateľstva a 24. decembra bol vypracovaný plán vytýčenia obce, ktorá bola nazvaná San Felipe y Santiago de Montevideo. Názov bol neskôr skrátený na Montevideo. Podľa registra oficiálne obyvateľstvo obce v jej počiatku tvorilo päťdesiat rodín kanárskeho pôvodu. V roku 1726 získalo Montevideo štatút mesta. Ďalšia vlna Kanárčanov, 30 rodín, sa usadila v meste 27. marca 1729.

Montevideo, Uruguay
Montevideo, Uruguay

Kanárske banány sú jediné na svete, ktoré majú chránené zemepisné označenie.

Chránené zemepisné označenie zahŕňa odrodu Cavendish druhu Musa acuminata (Banánovník končitolistý). Podmienkou použitia označenia je obhospodarované územie, ktoré sa nachádza maximálne do nadmorskej výšky 500 metrov.Hlavnými pestovateľskými oblasťami sú La Orotava a Icod de los Vinos na ostrove Tenerife; San Andrés y Sauces a Los Llanos de Aridane na ostrove La Palma; Arucas, Telde, Guía a Gáldar na ostrove Gran Canaria. Viac ako 90% produkcie sa skonzumuje mimo územia Kanárskych ostrovov. V súčasnosti došlo k dohode medzi asociáciou pestovateľov a leteckou spoločnosťou Iberia a kanárske banány budú servírované na diaľkových letoch tejto spoločnosti.

Platano Canario
Plátano de Canarias

Letisko na ostrove Lanzarote bolo jedným z mála letísk na svete, kde pristálo lietadlo Concorde.

V roku 1999, 18. novembra, pristálo na letisku letiadlo s označením G-BOAC, spoločnosti British Airways. Priviezlo cestujúcich, ktorí ďalej pokračovali na luxusnú plavbu z ostrova. Len o 7 mesiacov neskôr sa zrútilo lietadlo Concorde spoločnosti Air France a všetky zostávajúce lietadlá boli v roku 2003 vyradené z prevádzky. Lietadlo G-BOAC, ktoré tu pristálo na Lanzarote, bolo vlajkovou loďou flotily spoločnosti British Airways a teraz je vystavené na letisku v Manchestri.

Na Lanzarote skúšobne pristálo ako prvé lietadlo tohoto typu lietadlo patriace spoločnosti Air France. Bolo to na prelome rokov 1983 / 1984. K tomuto letu sa mi však viac informácií zatiaľ nepodarilo získať.

Concorde G-BOAC Lanzarote
Concorde G-BOAC Lanzarote

Letisko La Palma je jediným letiskom v Európe, ktoré na svoju prevádzku využíva elektrickú energiu ktorá je 100% vyrábaná pomocou veterných elektrární.

Letisko je prevádzke 50 rokov. 24. februára 1970 pristálo na letisku prvé lietadlo, DC-3 vzdušných síl. 3. apríla sa začali priame lety medzi La Palmou a Gran Canariou s lietadlami Fokker F-27. Oficiálna inaugurácia sa konala 15. apríla 1970, keď Úradný štátny vestník uverejnil ustanovenie ministerstva letectva, ktoré povoľovalo otvorenie nového letiska a zatvorenie predošlého (letisko Buenavista). V ten deň operoval prvý let na Tenerife z letiska Buenavista a druhý z nového letiska La Palma o dve hodiny neskôr. Letisko zdedilo kódy SPC a GCLA po starom letisku Buenavista, ktoré bolo najskôr iba uzavreté pre civilnú dopravu a pred definitívnym uzavretím prijalo iba niekoľko vojenských letov.

Letisko La Palma
Letisko La Palma

Fotografie použité na tejto stránke pochádzajú z voľne dostupných zdrojov na ineternete.

Páčil sa vám tento článok, bol pre vás užitočný? Tvorbu tohoto webu môžete podporiť aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky na účet ES08 0049 5735 1122 1616 5370, swift BSCHESMM. Do poznámky uveďte “Podpora Canaria Guide”. Ďakujem za podporu.

Print Friendly, PDF & Email