Každý návštevník Kanárskych ostrovov sa určite stretol s tým, že Kanárske ostrovy sa skladajú z trinástich ostrovov. Najväčším ostrovom je Tenerife, nasleduje Fuerteventura, Gran Canaria, Lanzarote, La Palma, La Gomera, El Hierro, La Graciosa, Alegranza, Montaña Clara, Lobos, Roque del Este a Roque del Oeste. Vedeli ste však, že ostrovov je vlastne štrnásť?
Najstarší záznam o štrnástom kanárskom ostrove pochádza z 10. storočia v spojení s cestami svätého Brendana cestovateľa. Zmienka o ostrove je zachytená v latinskom texte Navigatio Sancti Brendani Abbatis („Plavba svätého Brendana opáta“) . O tomto svätcovi je všeobcne známe, že podnikal dobrodružné plavby. O jeho živote sa rozprávajú viaceré legendy, ktoré nemusia byť pravdivé. Hovorí sa, že bol na Kanárskych ostrovoch, ba dokonca, že objavil Ameriku. Z toho zrejme pochádza aj jeho prímenie „Cestovateľ“.
Prvé zmienky o ostrove
Ostrov dostal pomenovanie po svätom Brendanovi a uvádzal sa ako Ostrov svätého Brendana, v španielčine Isla de San Borondóm alebo Isla de Samborombón.
Svätý Brendan tvrdil, že na ňom pristál v roku 512 nl so 14 mníchmi, s ktorými tam slávil omšu. Pôvodne plánovali svoj pobyt na 15 dní avšak nakoniec museli počkať rok, počas ktorého zostal ostrov skrytý za hustou oponou hmly. Vo svojom Navigatio Sancti Brendani Abbatis mních Barino spomína tento istý „raj“ v Atlantickom oceáne. Opisuje ho ako husto zalesnený hornatý ostrov, na ktorom slnko nikdy nezapadalo, na ktorom bola bohatá flóra, stromy rodili mimoriadne ovocie, tiekli na ňom rieky so sladkou vodou a v korunách stromov spievalo množstvo vtákov.
Stredovek
Zmienky o ostrove však nájdeme aj v ďalších záznamoch. V Planiferio de Ebstorf z roku 1234 Marcos Martinez píše o „stratenom ostrove objavenom sv. Brendanom “. V Mapamundi de Hereford z roku 1275 sa celé súostrovie označuje ako „Ostrovy blahoslavených a ostrov sv. Brendana“. Portugalský spisovateľ Luís Perdigão zaznamenal v 15. storočí záujem portugalského kráľa o ostrov po tom, čo jeden z námorných kapitánov informoval princa Henryho Navigátora že ostrov našiel, ale neumožnili sa mu naň dostať búrlivé morské podmienky. Henry mu nariadil cestu naspäť, kapitán odplával, ale nikdy sa už nevrátil.
V roku 1566 Hernán Pérez de Grado, najvyšší sudca súdu na Kráľovských Kanárskych ostrovoch, nariadil sudcom na ostrovoch La Palma, El Hierro a La Gomera, aby preskúmali informácie o záhadnom ostrove. Abreu y Galindo vo svojej histórii tiež opisuje rozhovor s francúzskym dobrodruhom, ktorý tvrdí, že navštívil San Borondon. Odchádzal odtiaľ, keď na ostrov zaútočila búrka a cesta na ostrov La Palma mu trvala jeden deň. V ďalšej správe Alonso de Espinosa, guvernér El Hierro, opísal pozorovanie ostrova San Borondon severozápadne od El Hierro a v závetrí ostrova La Palma. Uviedol, že tento jav videlo 100 svedkov.
V publikácii História de la Conquista de las siete Islas Canarias Juan de Abréu Galindo informuje, že ostrov San Borondon, ktorý je ôsmy a posledný, ktorého existenciu môže odvodiť z pozorovaní, je umiestnený na 20 stupňoch a 30 minút zemepisnej šírky a osem líg (40 kilometrov) západne od ostrova La Gomera. Zemepisná dĺžka je uvedená v súradniciach založených na starom meraní pred zavedením greenwichského poludníka.
Legenda pretrváva
V roku 1719 škótsky mních Sigbert de Gembloux informoval o tom, že ostrov videl. Rovnako aj don Mateo Dacesta, starosta Valverde na El Hierro v roku 1721 oznámil pozorovanie ostrova. V dôsledku týchto informácií v tom istom roku Juan de Mur y Aguerre, vojenský guvernér Kanárskych ostrovov,vymenoval novú vyšetrovaciu komisiu pod vedením námorného kapitána Gaspara Domingueza. Táto však neobjavila žiadne nové dôkazy o existencii ostrova. Zmienka o ostrove sa objavuje ešte v roku 1772 v poznámkach kanárskeho historika Viera y Clavijo.
Ostrov San Borondón sa stal súčasťou kanárskych legiend. Stal sa z neho mýtus, ku ktorému majú kanárčania vzhľadom na svoju náklonnosť k nadprirodzeným veciam veľmi blízko. Hovoria o vznášajúcom sa ostrove, ktorý sa objaví a zmizne medzi hustou hmlou a oblakmi. Historici ako José Gregorio González a profesor Marcos Martínez Hernández, autori publikáce Canarias mágica v článku Mýtické ostrovy vo vzťahu ku Kanárskym ostrovom, sú presvedčení, že ostrov nie je fyzickou realitou. Avšak považujú tento ostrov za tak hlboko zakorenený vo svete fantázie kanárčanov, že by si zaslúžil byť považovaný za jeden z Kanárskych ostrovov ako štrnásty ostrov.
(Foto: zdroj internet)
Páčil sa vám tento článok, bol pre vás užitočný? Tvorbu tohoto webu môžete podporiť aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky na účet ES08 0049 5735 1122 1616 5370, swift BSCHESMM. Do poznámky uveďte „Podpora Canaria Guide“. Ďakujem za podporu.
