Ako to celé začalo

Venované pamiatke Alejandro del Castillo y Bravo de Laguna, IX. gróf Vega Grande a Guadalupe. Nemôžeme zabudnúť na jeho kľúčovú úlohu, ktorú zohral pri propagácii kanárskeho cestovného ruchu.

Myšlienka, ktorá dala podobu súčasnému juhu ostrova Gran Canaria, sa zrodila takmer pred 60 rokmi. Keď na Vianoce v roku 1957 pristálo na letisku Gran Canaria, vtedy Gando, prvé charterové lietadlo švédskych aerolíní Transair AB, nikto nepredpokladal, že o 60 rokov neskôr bude na tomto letisku takéto lietadlo pristávať pomaly každú minútu. Ostrov si veľmi rýchlo získal medzi turistami dobré meno a hotely v Las Palmas boli čím ďalej tým plnšie. Turistom však postupne pláž Las Canteras prestávala stačiť a čoraz častejšie sa vyberali za novými zážitkami na juh ostrova.

Od nápadu k realizácii

V roku 1961 vtedy iba 33 ročný Alejandro del Castillo y Bravo de Laguna, dnešný gróf de la Vega Grande, spolu so svojím bratom Pedrom, prišiel s myšlienkou urbanizácie juhu Gran Canarie. Na svoju stranu získali aj Alejandra del Castillo y del Castillo, VIII. grófa de la Vega Grande de Guadalupe. Spoločne oslovili architekta Pedra Massieu a ten spolu s ďalším architektom, Manuelom de la Peña, navrhol plán, ktorého súčasťou bolo vypísanie medzinárodnej architektonickej súťaže na vytvorenie veľkej turistickej oblasti od San Agustín až po Arguineguín. Územie, ktoré patrilo grófskemu rodu Vega Grande od 18. storočia, predstavovalo pobrežný pás s rozlohou 2000 hektárov s dĺžkou pobrežia 17 kilometrov. Nikto vtedy netušil, že krajina viažúca sa na poľnohospodárstvo a neustále sa potýkajúca s veľkou chudobou, nájde v cestovnom ruchu nový spôsob obživy. Prešlo niekoľko desaťročí a z cestovného ruchu sa stal hlavný motor hospodárstva celého ostrova a dovtedy chudobnú krajinu premenil na jeden z najbohatších regiónov Španielska.

Víťazný plán

Víťazom architektonickej súťaže sa stal projekt združenia francúzskych architektov a inžinierov Guy Lagneau, Michel Weill, Jean Dimitrijevic, René Bartholiu, Philippe Cennet, Ivan Seifert, Lucien Varinay y Jean Davidad. Tento tím navrhol rozdeliť celé územie na sedem zón. Jednotlivé zóny sa mali odlišovať nielen architektonicky ale aj podľa ekonomickej úrovne hostí. Vrámci projektu bolo navrhnutých sedem rozvojových oblastí: La Sandía, Pasito Blanco, Ciudad de Maspalomas, Los Ingleses, San Agustín, Campo Internacional a San Fernando. Ako hovorí sám Alejandro del Castillo y Bravo de Laguna, IX. gróf de la Vega Grande de Guadalupe, v projekte ho najviac oslovilo to, že plne rešpektoval jeho lásku ku krajine a jej krásam. Najdôležitejším prvkom, čo Francúzi veľmi dobre odhadli, bolo zabránenie výstavby v oblasti dún a ich zachovanie ako prírodnej rezervácie.

Dôležitú úlohu zohral v procese urbanizácie aj Marcial Franco, vtedajší starosta San Bartolomé de Tirajana, municípia na území ktorého sa mala začať výstavba. V roku 1964 bol aj vďaka jeho podpore schválený projekt Maspalomas Costa Canaria. Predostrel ho ako mestský plán španielskemu ministrovi informácií a cestovného ruchu Manuelovi Fraga Iribarne. Po odobrení zo strany ministerstva už nič nestálo v ceste realizácii tohoto zaujímavého projektu.

Začína sa výstavba

Koncom roku 1964 bolo predstavených 31 projektov víl, hotelov a bungalovových komplexov. Predpokladané investície boli odhadnuté na 220 miliónov pesiet (približne rovnaká hodnota dnes v Eur). Už v roku 1965 uzrel svetlo sveta prvý hotel. Nachádzal sa v oblasti San Augustín a svojich hostí víta do dnešných dní pod rovnakým názvom, hotel Folias.

Súčasne so San Augustín sa začali rozvíjať aj oblasti Los Ingleses, dnes Playa del Inglés a San Fernando. V San Fernando začala výstavba bytov pre zamestnancov. Dnes je z tejto oblasti solídne 30-tisícové mesto.

Oblasť Playa del Inglés privítala svojich prvých návštevníkov v roku 1967. Svoje brány otvoril hotel Las Arenas a kúsok od neho prvý bungalovový komplex v oblasti, Las Brisas.

V roku 1968 začínajú návštevníci spoznávať okolie majáka. 14. decembra 1968 svojich prvých hostí privítal dnes už ikonický hotel Maspalomas Oasis, v súčasnosti RIU Palace Oasis. Hotel na hranici prírodnej rezervácie Dunas Maspalomas, postavený v krásnej palmovej oáze, sa stal od svojho začiatku synonymom luxusu na Gran Canarii.

Z otca na syna

Až do roku 1975 pribúdalo v celej oblasti ročne priemerne 9000 lôžok. A hoci sa to tak nezdá, výstavba, ktorá pokračuje aj v dnešných časoch, sa stále riadi podľa zásad projektu ôsmych francúzskych architektov z roku 1964. Nabudúce, keď prídete na dovolenku na Gran Canariu a večerná prechádzka vás zavedie promenádou k hotelu Las Arenas alebo Folias, spomeňte si na dvoch mladých mužov Alejandra a Pedra, ktorý sa rozhodli premeniť miesto kde vyrastali z chudobnej paradajkovej farmy na turistický raj. Alejandro del Castillo y Bravo de Laguna, IX. gróf de la Vega Grande de Guadalupe má byť na čo hrdý. Myšlienke zasvätil celý svoj život a aktívne sa podieľal na budovaní. Dnes už celú prácu za svojho otca prebral jeho syn, Alejandro del Castillo y Benítez de Lugo, ktorý bude v poradí desiatym grófom de la Vega Grande de Guadalupe a úspešne pokračuje v stopách svojho otca.