História hovorí, že aj Rimania a Feničania už v dávnych dobách vedeli o Kanárskych ostrovoch, ale ostrovy boli v Európe úplne zabudnuté. Až v roku 1312 znovu objavil Lanzarote námorník Lanzerotto Malocello z Janova. Ostrov bol pomenovaný podľa jeho mena. Podľa príbehu žil Lanzerotto na Lanzarote 25 rokov. Zvyšky jeho sídla boli vykopané pri archeologických prieskumoch na západnom pobreží Lanzarote. Každopádne sa ale nejednalo o dobytie Lanzarote.
Počas 13. storočia Kanárske ostrovy, teda aj Lanzarote, často sužovali piráti, ktorí sa na ostrovy vylodili. Ich návšteva spravidla končila znásilnením miestnych žien a vyplienením dedín. Na Lanzarote sa obyvatelia pred pustošením pirátov snažili ukryť v tuneloch Cueva de los Verdes. Európski námorníci, ktorí navštívili ostrov pred rokom 1402, opisovali miestnych obyvateľov ostrova, Guanchov, ako veľmi priateľských a mierumilovných. Bolo len otázkou času, kedy si ostrov podmaní niektorá z európskych námorných veľmocí.
Dobytie Lanzarote bez krviprelievania
V roku 1402 dal mladý šľachtic z Normandie Jean de Béthencourt dohromady plán na dobytie Kanárskych ostrovov. Francúzsky kráľ jeho ponuku odmietol, Preto sa obrátil na španielskeho kráľa, ktorý jeho ponuku so záujmom prijal. V máji toho istého roku sa vyplavil z prístavu La Rochelle vo Francúzsku, smeroval na Vivero, La Coruñu až nakoniec priplával do Cádizu.Tu doplnil zásoby vody a potravín. Béthencourt v Cádize doplnil posádku aj o dvoch domorodcov z Lanzarote, ktorých úlohou bolo robiť po príchode na ostrov tlmočníkov.
Osem dní po opustení Cádizu posádka spozorovala Alegranzu, Montañu Claru a La Graciosu a nakoniec aj Lanzarote. Prvý pokus o pristátie na Lanzarote bol neúspešný. Zlé počasie, vysoké vlny a skalnaté pobrežie to však znemožnili. Béthencourt preto rozhodol o návrate na neobývaný ostrov Alegranza. Čas strávený na ostrove využili na podrobnejšie naplánovanie útoku na susedný väčší ostrov. Akonáhle sa počasie utíšilo, opäť sa vydali na plavbu a dorazili na Lanzarote.
Po vylodení posádka očakávala boj, ale v skutočnosti ich privítali pokojní Guanchovia. Tí im ponúkali dary a priateľstvo. Keďže boli tak často napádaní pirátmi, videli v Béthencourtovi a jeho mužoch príležitosť na ochranu. Béthencourt ponúkol Guanchom ochranu Španielskeho kráľovstva a tí to vďačne prijali. Dobytie Lanzarote tak prebehlo úplne nenásilne.
Jednou z prvých úloh Španielov bolo vybudovanie pevnosti. Tú umiestnili medzi súčasnú Playa Blanca a Playa Papagayo. Pevnosť nazvali Rubicon a toto pomenovanie bolo v názve zachované dodnes. Miesto je dnes súčasťou Marina Rubicon.
Druhý návrat Bethencourta
Béthencourt sa následne vydal s niektorými mužmi na plavbu na Fuerteventuru. Táto cesta však bola neúspešná hlavne pre nedostatok posádky a jedla. Po návrate na Lanzarote našiel posádku pevnosti v chaose a musel čeliť mnohým vzburám. Rozhodol sa preto vrátiť do Španielska, aby priviezol viac mužov ale aj potravín. Počas pobytu v Španielsku, kráľ menoval Béthencourta guvernérom ostrovov a financoval jeho spiatočnú cestu na Lanzarote. Dostal k dispozícii nové lode, väčšiu posádku ako aj dostatočné zásoby potravín.
Medzitým však na Lanzarote vypukli boje o moc. Na jednej strane bola časť posádky na čele s veliteľom Gadifom, ktorého Béthencourt poveril vedením ostrova počas jeho neprítomnosti. Na druhej strane stáli vzbúrenci vedení dôstojníkom Berthinom. Do bojov sa zapojili aj zmätení Guanchovia, pričom časť z nich sa pridala na jednu stranu a časť na druhú stranu. Celé nepokoje vyvrcholili veľkou bitkou, ktorej výsledkom bolo nakoniec iba množstvo mŕtvych a zranených.
V roku 1404 sa Béthencourt vrátil naspäť na Lanzarote. Mal k dispozícii oveľa silnejšiu armádu, preto sa mu rýchlo podarilo nastoliť poriadok. Samozvaného lanzarotského „kráľa“ Guardarfia a jeho desať členov vlády nakoniec zatkli a uväznili. Guardarfia sa nakoniec rozhodol prijať kresťanskú vieru a bol pokrstený. Dostal španielske meno Luis. Aj na základe jeho pričinenia zavládol na ostrove pokoj a mier. Lanzarote sa tak stal prvým z Kanárskych ostrov, ktorý bol dobytý a dostal sa pod priamu kontrolu Španielska s Béthencourtom ako guvernérom.
Za sídlo svojej novej vlády zvolil mestečko Teguise. Vybudovali tu pôvodnú budovu kanárskeho parlamentu ako aj impozantný hrad, ktorý sa nachádza na kopci s výhľadom na mesto. V roku 1408 sa Béthencourtovi podarilo podmaniť aj Fuerteventuru. Založil tam prvé hlavné mesto ostrova Betancuria, pomenované po sebe. Napriek tomu trvalo skoro 100 rokov než boli všetky Kanárske ostrovy prevzaté španielskou vládou. Jean de Béthencourt zomrel v roku 1425 a zanechal na Kanárskych ostrovoch veľkú rodinu. Aj preto je jedno z najbežnejších priezvisk na dnešných ostrovoch Betancort.
