Európsky dobyvatelia prichádzajúci na Kanárske ostrovy v 15. storočí objavili tamojších pôvodných obyvateľov na vývojovom stupni zodpovedajúcom dobe kamennej. Oštepy a kyjaky, ktoré používali Guančovia, samozrejme nestačili na obranu pred puškami Španielov. Domorodci tak boli bezcitne zmasakrovaní a tí, ktorí prežili, boli predaní do otroctva. Trvalo necelé storočie a Guančovia úplne z ostrovov zmizli. Časť z nich sa premiešala so španielskymi osadníkmi a vytvorili tak základ dnešného obyvateľstva Kanárskych ostrovov.
Guančovia dodnes žijú v domorodcoch
Podľa kostrových pozostatkov patrili Guančovia k europoidnej rase a podľa ich svetlej kože a vlasov možno usudzovať, že ich predkovia boli Berberi, ktorí sa sem preplavili z neďalekého Maroka. To potvrdzujú aj genetické štúdie, podľa ktorých došlo k prvému osídlenia Kanárskych ostrovov v niekedy v 1. tisícročí p.n.l. Guančovia boli príbuzní severoafrickým Berberom ale majú niektoré špecifické genetické znaky, ktoré severoafrickí Berberi nemajú. To naznačuje, že obyvateľstvo Severnej Afriky prešlo premenami, zatiaľ čo Guančovia zostali v izolácii.
Bolo tiež zistené, že gény Guančov tvoria asi 2/3 genofondu súčasných obyvateľov Kanárskych ostrovov. Ženské línie majú väčší podiel v genofonde než mužské, potvrdzuje skutočnosť, počet guančských mužov bol výrazne zredukovaný kvôli vojne. Španieli si vzali guančské ženy a takto bola populácia ostrovov pošpanielčená. Jazyk Guančov bol rýchlo nahradený španielčinou. Do dnešnej doby sa dochoval len v podobe niektorých názvov a niekoľkých slov v kanárskej španielčine. Na základe slov a viet zaznamenaných prvými španielskymi kolonizátormi sa podarilo nájsť mnohé podobnosti s jazykom Berberov.
Národ z doby kamennej
Vývoj Guančov a ich materiálne vybavenie, ako už bolo spomenuté, zodpovedali dobe kamennej. Živili sa predovšetkým chovom oviec a kôz, čiastočne poľnohospodárstvom a uctievali vlastných bohov. Používali nástroje vyrobené z obsidiánu (nazývaný tiež vulkanické sklo), ktorý je bežnou súčasťou sopečných hornín. Guančovia obývali hlavne jaskyne, ktoré vznikli v stuhnutých lávových príkrovoch. Aj napriek tomu ovládali niektoré pokročilé zručnosti, najmä mumifikáciu zosnulých zabalených do kozích koží a trepanáciu.
(pozn. Trepanácia je chirurgický zákrok, počas ktorého dochádza k prerazeniu lebky a vytvorenie otvoru v nej. Obdobie rozkvetu trepanácie spadá do neskorej doby kamennej. Zákrok bol pravdepodobne používaný na liečbu bolestí hlavy, zlomenín lebky a niektorých duševných chorôb.)
Guančom bola Thorom Heyerdahalom (nórsky moreplavec a dobrodruh, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov experimentálne archeológie a antropológie, 1914 – 2002) a jeho stúpencami pripisovaná stavba stupňovitých pyramíd v Güimar. Avšak výsledky niekoľkých archeologických výskumov z rokov 1991 až 1998, tieto domnienky vyvrátili. Zistilo sa, že pyramídy boli postavené najskôr v priebehu 19. storočia. Pravdepodobne boli využívané na poľnohospodárske účely. Podľa hypotézy Antonia Aparicia Juana a Césara Estebana Lópeza mohol byť za ich astronomickú orientáciu zodpovedný vtedajší majiteľ pozemkov, na ktorých pyramídy stoja, o ktorom je známe, že sa hlásil ku slobodomurárom.
Jednoduchí ale odhodlaní
Kastílske dobývanie Kanárskych ostrovov začalo v roku 1402 expedíciou Jean de Béthencourt a Gadifer de la Salle na ostrove Lanzarote. Ako prvé napadli ostrovy Lanzarote a Fuerteventuru. Nakoľko tamojšie obyvateľstvo trpelo hladom z dôvodu zlého poľnohospodárstva, rýchlo sa dobyvateľom vzdalo. Obyvatelia ostatných piatich ostrovov však dlho bojovali za svoje územia. Španieli si tak najprv podmanili El Hierro, nasledovala La Gomera a Gran Canaria a La Palma. Najdlhšie odolávali Guančovia na Tenerife a to až do roku 1496. O odhodlanosti Guančov brániť svoje územia aj napriek početnej a technickej prevahe Španielov svedčia mnohé záznamy. Napríklad v prvej bitke pri Acentejo Guančovia zatlačili kastílskych vojakov do údolia a veľa z nich zabili. Ako sa uvádza v kronikách, zachránil sa len jeden z piatich kastílčanov, vrátane vodcu expedície Alonsa Fernandeza de Lugo.
Každý ostrov uctieval svojich bohov
Aj keď o náboženstvách Guančov sa vie veľmi málo, jedno sa vie určite, že väčšinou prevládala viera v jednu najvyššiu bytosť. Najvyššími bytosťami boli Achamán na Tenerife, Acoran na Gran Canarii, Eraoranhan na El Hierro a Abora na La Palme. Ženy na El Hierre uctievali bohyňu nazývanú Moneiba. Podľa tradície žili bohovia v horách, z ktorých zostupovali počúvať modlitby ľudí. Na ďalších ostrovoch domorodci uctievali slnko, mesiac, zem a hviezdy. Viera v zlého ducha bola všeobecná. Démon Tenerife sa volal Guayota a žil na vrchole sopky Teide, ktorá bola súčasťou pekla Echeyde.
Na Tenerife a Gran Canarii boli aj drobní démoni, ktorí mali podobu divých čiernych psov tzv. Jucanchas, ktorí žili v hlbokých jaskyniach hôr a v noci útočili na dobytok a ľudí. Na Tenerife bol tiež uctievaní boh Magec (boh slnka) a Chaxiraxi (bohyňa matka). V časoch sucha Guančovia hnali svoje stáda na posvätné miesta, tam oddelili jahňatá od svojich matiek v presvedčení, že ich žalostné plakanie obmäkčí srdce Veľkého Ducha. Počas náboženských sviatkov bolo pre všetky kmene typické, že sa zastavili akékoľvek vojny. Takisto sa urovnali aj osobné spory.
Sociálny a politický život
Politické a sociálne inštitúcie Guančov sa na rôznych ostrovoch líšili. Na niektorých ostrovoch, napríklad na Gran Canarii, prevažovala dedičná vláda s matriarchátom, na iných ostrovoch bola vláda volená. Na Tenerife celá pôda patrila kráľom, ktorý ju prenajal svojim služobníkom za odmenu. Samovražda považovaná za česť a vždy, keď bol inaugurovaný nový kráľ, jeden z jeho sluhov si ochotne túto príležitosť uctil tým, že sa vrhol do priepaste. Na niektorých ostrovoch bola praktizovaná polygamia na iných bola prísna monogamia. Ublíženie žene ozbrojeným mužom bolo údajne najhorším trestným činom. Každý, kto bol obvinený z trestného činu, sa musel zúčastniť verejného súdneho procesu.
Čo sa týka politického usporiadania, ostrovy sa delili na kráľovstvá. Ostrov Tenerife bol rozdelený do deviatich malých kráľovstiev, tzv. menceyatos, z ktorých v každom vládol kráľ – mencey. Kráľovstvá občas bojovali o to, aby získali nadvládu nad nejakým územím. Vo všeobecnosti však Guančovia patrili skôr k mierumilovným spoločenstvám. Keď Španieli napadli Kanárske ostrovy, južné kráľovstvá na Tenerife sa pripojili ku kastílskym vojakom za sľub získania bohatších oblastí na severe. Keď nakoniec zabezpečili južné kmene Španielom víťazstvo v bitkách pri Aguere a Acentejo, svojej odmeny sa nedočkali a boli podmanené rovnako ako severné kmene.
Bodka na záver
Gunačovia mali pre jednotlivé ostrovy svoje vlastné pomenovanie. Tenerife sa volal Achinech, Achineche alebo Asensen. La Gomera si v podstate zachovala jedne zo svojich pôvodných pomenovaní Gomera alebo Gomahara. La Palma sa volalala Benahoare, El Hierro zase Eseró aelbo Heró. Pomenovanie pre Gran Canariu bolo Tamaran a pre Lanzarote používali názov Titerogakaet alebo Titeroigatra. Fuerteventura bola označovaná ako Maxorata, Erbania alebo Erbani.
Takisto aj obyvatelia jednotlivých ostrovov boli rôzne označení. Na El Hierro žili Bimbaches, La Palma bola domovom pre Benahoaritas alebo Auaritas. Ostrov La Gomera obývali Gomeritas alebo Gomeros. Ostrov Tenerife dal základ pre všeobecné pomenovanie pôvodných obyvateľov, jeho obyvatelia sa volali Guanches. Na Gran Canarii žili Canarios a Fuerteventuru a Lanzarote obývali Majos.
