Prvýkrát bola zdokumentovaná výprava bratov Vadina a Ugolina Vivaldiovcov. Ich cieľom bolo dostať sa do Indie po oboplávaní Afriky. Pod vedením malorských lodivodov je ich stopa dobre zdokumentovaná v postupných zastávkach v Stredozemnom mori, až kým nevstúpili do Atlantického oceánu. Tu sa ich stopa stratila. Nikto nevie, či ich expedícia zavítala aj na súostrovie alebo nie.
Presný dátum plavby, ktorá prvý raz dosiahla východné Kanárske ostrovy, nie je známy, ale predpokladá sa, že sa musela uskutočniť na začiatku 14. storočia. Prítomnosť talianskeho moreplavca Lancelotta Malocella na ostrove Lanzarote, ktorému dal svoje meno, potvrdzujú rôzne dokumentárne zdroje.
Prvé výpravy
Správy z nájazdov Normanov na Lanzarote a Fuerteventuru v 14. storočí spomínajú existenciu hradu postaveného pravdepodobne týmto ligúrskym moreplavcom. Podobne aj v portolánovej mape (talianska námorná navigačná mapa) z roku 1339 od Malorčana Angelina Dulcerta je ostrov Lanzarote znázornený so zbraňami a symbolmi Janovskej republiky. Toto označenie vyjadrovalo dominanciu Janovskej republiky na ostrove. V mape je ostrov Lanzarote pomenovaný ako „Insula de Lanzarotus Marocelus“.
Jediným písomným dokumentom, ktorý trochu osvetľuje chronológiu janovskej výpravy a jej pobyt na ostrovoch, je záznam zo 16. storočia od francúzskeho historika Paulmyera. Ten stanovuje dátum príchodu výpravy na ostrov v roku 1312 a jej pobyt na Lanzarote uvádza na dvadsať rokov, až kým Janovčanov z ostrova nevyhnalo povstanie miestnych obyvateľov.
Žiadny z Kanárskych ostrovov nie je zaznamenaný ani na portolánovej mape od Sanuta (1320) ani v mape od Dalorta (1325). Na Dulcertovej námornej mape sú zastúpené iba ostrovy Lanzarote, „Vesci marini“ (Lobos) a Fuerteventura. Ostrov Fuerteventura je však bez symbolov Janova, čo naznačuje iba vedomosť o ostrove, ale nie jeho teritoriálnu nadvládu.
Portugalské výpravy
Účasť Malorčanov na janovskej expanzii a šírenie dulcertovho portolána dali podnet k následným portugalským a baleárskym pokusom o ovládnutie súostrovia.
Ďalšia plavba na ostrovy bola dielom Portugalcov v roku 1341. Pod patronátom portugalského kráľa Alfonza IV. vyplávala posádka zložená z Janovčanov, Florenťanov, Kastílčanov a Portugalcov. Kapitánmi boli Florenťan Angiolino del Teggia a Janovčan Nicolossa da Recca. Recca bol zároveň aj autorom správy z tejto cesty. Tá sa stala najstarším dochovaným opisom súostrovia a jeho obyvateľov. V správe je potvrdené vylodenie na Fuerteventure a Gran Canarii, prejazd okolo Tenerife a nie celkom jasne je zaznamenaná návšteva El Hierra a La Palmy.
Od tohto momentu súostrovie prestalo byť súčasťou mýtickej geografie a stalo sa oblasťou navštevovanou a vyhľadávanou dobrodruhmi a obchodníkmi.
V rovnakom čase ako portugalská expedícia vstúpili na „atlantickú scénu“ aj moreplavci a obchodníci z Aragónskej koruny, najmä z Malorky a Katalánska. Tí boli nakoniec hlavnými organizátormi ciest na Kanárske ostrovy v druhej polovici 14. storočia. Ich plavby sa neobmedzovali iba na čisto komerčné ciele, ale vo veľkej miere zahŕňali aj politické a evanjelizačné účely. Ich hlavným cieľom bolo zriadiť relatívne bezpečnú základňu pre operácie v Afrike.
Evanjelizácia
Správy o portugalskej plavbe v roku 1341, o nedávnych malorských výpravách, ale aj o starších plavbách Malocella, vzbudili aj záujem pápežstva so sídlom v Avignone.
V roku 1344 pápež Klement VI. vymenoval Luisa de la Cerda, expatriotského kráľovského princa kastílskej koruny, ktorý žil a slúžil vo Francúzskom kráľovstve, za panovníka Kanárskych ostrovov. Dostal titul „Princ šťastia“ a plnú právomoc eliminovať pohanstvo z tzv. akvalskej zóny. Luis de la Cerda však zomrel v roku 1348 bez toho, aby bol schopný dokončiť svoj projekt feudalizácie Kanárskych ostrovov. Ponechal tak voľné pole pre úplnú aragónsku intervenciu na súostroví.
Neúspešný Cerdov projekt a posilnenie malorskej a katalánskej prítomnosti na Kanárskych ostrovoch prinútili Svätú stolicu delegovať evanjelizačnú funkciu na samotných Aragóncov. V roku 1351 bolo vytvorené tzv. Šťastné biskupstvo. Pre toto biskupstvo boli udelené viaceré pápežské buly, ktoré okrem iného povolili novému biskupstvu zbierku darov na kostol, jeho postavenie ako katedrály a označenie miesta titulom mesta. To všetko malo za účel demonštrovať kolonizáciu anektovaného územia Kanárskych ostrovov.
V roku 1352 sa výprava Arnalda Rogera s tridsiatimi misionármi a dvanástimi pokresťančenými domorodými obyvateľmi, zajatými počas predchádzajúcich výprav, vylodila na východnom pobreží ostrova Gran Canaria v oblasti dnešnej pláže Melenara. Posádka položila základy nového biskupstva v aborigénskom centre Telde, od ktorého prevzala aj názov územia.
Biskupstvo Telde fungovalo 40 rokov. To umožnilo zintenzívnenie kontaktov a výprav na ostrovy až do jeho zániku. V roku 1391 boli mnísi vyvraždení pôvodným obyvateľstvom a misijné biskupské sídlo zničené.
Katalánske výpravy
Na konci 14. storočia zasiahla oblasť Stredozemného mora hospodárska, finančná a demografická kríza. Katalánci a Malorčania preto začali opúšťať atlantickú zónu.
V roku 1377 je doložený prvý príchod baskických námorníkov na ostrovy. Bolo to skôr náhodou, keď výprava pod vedením Martína Ruiz de Avendaño bola vytlačená búrkou na pobrežie Lanzarote. Táto náhodná udalosť znamenala príchod novej námornej veľmoci na Kanárske ostrovy, Kastílie. Kastília po dobytí strategických stredomorských enkláv prielivu Tarifa, Gibraltár a Algeciras zažívala fázu ekonomickej expanzie. Tá viedla k podnikaniu mnohých výprav využívajúcich prístavy v Seville a Cádize ako základne. Bohužiaľ dokumentácia súvisiaca s prvými kastílskymi cestami sa nezachovala.
V písomných prameňoch sa objavuje iba jeden z roku 1385. Z roku 1393 existuje prvý významný záznam z kastílskych výprav. Bolo to vďaka získanej koristi. Flotila, ktorú viedol kapitán Alvaro Becerra, putovala po súostroví, pričom obsadzovala územia najmä na ostrove Lanzarote. Uvádza to vo svojej kronike aj kastílsky kráľ Enrique III., starý otec Izabely I. Kastílskej.
Od tých čias až do roku 1402 boli plavby z andalúzskych prístavov za účelom obsadenia Kanárskych ostrovov veľmi časté. Dá sa to usúdiť aj zo záznamov pokladnice mestskej samosprávy v Seville. V roku 1402 obsadili Kastílčania ako prvý ostrov Lanzarote. Ale to už je iná história. O nej niekedy nabudúce.
Páčil sa vám tento článok, bol pre vás užitočný? Tvorbu tohoto webu môžete podporiť aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky na účet ES08 0049 5735 1122 1616 5370, swift BSCHESMM. Do poznámky uveďte “Podpora Canaria Guide”. Ďakujem za podporu.
