Práce na výstavbe ekumenického chrámu „El Salvador“ sa začali v roku 1969. Výstavba chrámu bola ukončená v roku 1971. Slávnostne bol otvorený k Týždňu modlitieb za jednotu kresťanov 21. januára 1971. Inaugurácia sa uskutočnila za účasti kardinála Johannesa Willebrandsa, predsedu rímskeho sekretariátu pre zjednotenie kresťanov. Prítomní boli tiež Monseñor Infantes Florido, biskup diecézy Canarias a gróf Vega Grande, pán Alejandro del Castillo y del Castillo spolu so svojimi synmi. Práve gróf Vega Grande bol strojcom myšlienky tejto stavby, ostatne ako 99% projektov v oblasti, a na účely výstavby venoval pozemky pod chrámom biskupstvu.
Čo je na vonkajšej strane najpozoruhodnejšie, okrem zaujímavej architektonickej štruktúry ktorá je dielom architekta Manuela de la Peña, je veľká kovová fasáda, ktorá tovrí zároveň bránu do chrámu. Jej autorom je kanársky umelec José Abad.
O Ekumenickom chráme svätého Salvádora sa dá veľa rozprávať aj písať, a to bez ohľadu na presvedčenie alebo vierovyznanie. Jednoznačne je to dedičstvo, ktoré patrí všetkým, hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak pre samotnú budovu, ktorá je jedným z najcharizmatickejších diel veľkého predstaviteľa španielskej modernej architektúry Manuela de la Peña Suárez.
Ďalším dôvodom je skutočnosť, ktorá viedla aj Alejandra del Castillo y del Castillo, grófa Vega Grande, k jeho vybudovaniu pre diecézu Canarias. Postupne pribúdajúci turisti, ale hlavne obyvatelia pracujúci v sektore turizmu, zapĺňali kostol v San Fernando do takej miery, že omše sa v podstate už slúžili na námestí pred kostolom. Keďže samotný gróf videl budúcnosť Maspalomas vo veľkom turistickom stredisku s medzinárdnou klientelou rôzneho vierovyznania, podmienkou pri odovzdávaní stavby cirkvi bolo jej zachovanie ako ekumenického chrámu, v ktorom sa budú slúžiť omše pre všetky kresťanské cirkvi.
Práve podmienka daná grófom z chrámu spravila stavbu plnú symbolických prvkov, ktoré sú čo možno najneutrálnejšie, aby sa neidentifikoval so žiadnym konkrétnym vierovyznaním. Vznikli tak zaujímavé umelecké diela, ktoré sú na prvý pohľad nesúrodé ale navzájom sa zaujímavo dopĺňajú. Železná brána od Josého Abad, vitráže od Juana Antonio Giraldo, lávová skala, ktorá tvorí oltár, socha Krista na kríži alebo železný monolit v átriu, ktorý má predstavovať pevnosť a hĺbku viery.
Viacero umeleckých diel sa nachádza v katolíckej kaplnke v bočnej chrámovej lodi. Tá bola vybudovaná ako samostatná súčasť chrámu, oddelená dverami. Omše sa však väčšinou slúžia v hlavnej chrámovej lodi.
Okrem náboženskej funkcie predstavuje chrám aj kultúrne centrum. Je miestom organizovania organových koncertov, koncertov rôznych speváckych zoborov ale aj prednášok a prezentácií o histórii a kultúre Gran Canarie. Poskytuje tak chvályhodnú náboženskú, spoločenskú a kultúrnu prácu pre turistov, ktorí navštevujú Maspalomas. Je zároveň miestom, kde prakticky všetky oficiálne európske kresťanské cirkvi spolu žijú v harmónii a tolerancii, ktoré sú tak charakteristické pre Gran Canariu.
A záverom mi ostáva len dodať. Aj tomuto miestu, tak ako čomukoľvek na juhu Gran Canarie, môžeme vďačiť charizmatickému mužovi, ktorí svoju ideu dokázal zhmotniť, grófovi Vega Grande pánovi Alejandrovi del Castillo y del Castillo a jeho synom. Aj prostredníctvom Templo ecuménico El Salvador dokázal dať Maspalomas to, čo má správne turistické stredisko mať. Mediznárodný význam, tolerantné prostredie, krásne okolie ale aj duchovnú hodnotu.
Súvisiace články:
- Ako to celé začalo
- Maspalomas – večne živý juh ostrova
- Rod grófov de la Vega Grande de Guadalupe
- Gran Canaria – cirkevné dejiny
Páčil sa vám tento článok, bol pre vás užitočný? Tvorbu tohoto webu môžete podporiť aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky na účet ES08 0049 5735 1122 1616 5370, swift BSCHESMM. Do poznámky uveďte “Podpora Canaria Guide”. Ďakujem za podporu.
