13. septembra uplynie 130 rokov od jednej z najväčších lodných tragédií, ku ktorej došlo na Kanárskych ostrovoch. Práve v tento deň, 13.9.1888 o 6tej hodine ráno, stroskotala v blízkosti prístavu Las Palmas loď Sud America I. Stalo sa tak počas plavby z juhoamerického Buenos Aires a Montevidea do talianskeho Janova. Vo vodách Atlantického oceánu našlo svoju smrť 79 cestujúcich a členov posádky.
Sud America
SS Sud America bola talianska námorná loď. Postavili ju v lodeniciach Wigham Richardson v Newcastle upon Tyne. Na vodu bola spustená v októbri 1872. Prvým prevádzkovateľom lode bola spoločnosť Lavarello Fratelli Fu G.B. . V roku 1883 prešla loď do vlastníctva ďalšej spoločnosti Matteo Bruzzi & Co. V roku 1884 odkúpila loď spoločnosť La Veloce Linea di Navigazione Italiana a Vapore a následne ju premenovala na SS Sud America I.
Svojimi rozmermi nebola nejako výnimočná. Dĺžka lode bola 96 metrov, šírka 10,8 metra a ponor mala 8,8 metra. Loď mala 4 stožiare, poháňal ju jeden 2-válcový motor s výkonom 400 konských síl. Pohyb zabezpečovala 1 vrtuľa, ktorá umožňoval lodi dosiahnuť maximálnu rýchlosť 12 uzlov. Kapacita lode bola stanovená na 75 pasažierov v prvej triede a 52 pasažierov v druhej triede a 750 cestujúcich v tretej triede v podpalubí. Celková hmotnosť lode bola 2246 ton, výtlak 1265 ton.
Osudné ráno
13. septembra 1888 priplávala loď SS Sud America I do oblasti zálivu pri Las Palmas. Hlavným dôvodom zastávky bolo doplnenie uhlia na ďalšiu cestu. Loď zakotvila približne 800 metrov o vtedajšieho móla, len 600 metrov od pláže. Časť cestujúcich sa práve chystala opustiť a stráviť čas na pobreží, zatiaľ čo posádka sa starala o doplnenie zásob uhlia, vody a potravín.
O 6tej hodine ráno počas pristávacieho manévru nešťastnou náhodou do lode Sud America I narazil francúzsky zaoceánsky parník La France. Sud America klesla na dno zálivu, do hĺbky približne 15 metrov, takmer okamžite po náraze. „Zrážka nastala kvôli neopatrnosti a nedbanlivosti francúzskeho kapitána, pričom La France je zodpovedná za spôsobenú škodu.“ Toto je verdikt dlhého súdneho sporu o stroskotaní.
Mohlo sa zachrániť viac ľudí?
Loď zakotvila pri Las Palmas s 260 cestujúcimi na palube. Tí za cestu domov do Európy zaplatili za lístok od 203 frankov v tretej triede až po 750 frankov za lístok v prvej triede. Posádku lode tvorilo 69 ľudí. Loď zároveň viezla takmer 700 ton nákladu, medzi ktorým sa nachádzalo napríklad 1800 vriec s kávou, 140 paliet s vlnou, 600 vriec obilia a 500 sušených kravských usní.
Vzhľadom na nepomer veľkostí lodí, bol osud Sud America I jasný. Otázne je len, prečo z tak relatívne plytkej vody, veď stožiare lode ostali stále trčať nad hladinou, nedokázali ľudia vyplávať. Medzi utopenými totiž prevládali hlavne cestujúci. Ako sa neskôr pri preskúmavaní vraku lode potápačmi zistilo, ľudia si z Ameriky niesli všetko, čo nazhromaždili. A keďže chceli mať jednak svoj majetok pod kontrolou a na druhej strane sa chceli vyhnúť preclievaniu, veľa cestujúcich malo drahé kovy pozašívané do oblečenia. Potápačmi bolo napríklad objavené telo pasažierky, ktorá mala v spodnom prádle v oblasti pod prsiami zašitých 200 zlatých mincí. Ďalší cestujúci mal v podšívke saka takmer 20 kg zlata. Iný cestujúci mal pre zmenu v podrážkach topánok ukrytých 15 kg striebra. Samozrejme plávať s takouto záťažou bolo určite nemožné.
Pri potopení lode zahynul prvý dôstojník Tommaso Gallucci, štyria členovia posádky a sedemdesiat štyri cestujúcich, medzi ktorými bolo aj dvanásť členov posádky plachetnice „Minerva“, ktorí prežili stroskotanie svojho malého škuneru pri pobreží Brazílie. Osud im však tentokrát druhú šancu nedal. Veľkú časť cestujúcich sa však našťastie podarilo zachrániť. A to aj vďaka obetavosti miestnych rybárov a posádok ďalších lodí, ktoré sa nachádzali v prístave. Osud sa zahral aj s ďalším človekom, ktorý sa podieľal na záchrane ľudí zo Sud America. Doktor José María Champsaur Sicília bol za svoju obetavosť dokonca menovaný čestným členom Kráľovského Rádu talianskej koruny. Krátko potom, v roku 1893, však stratil svojho najstaršieho syna. Ten sa vo veku 19 rokov utopil pri móle v Las Palmas.
Pozostatky lode sú dnes pochované v súčasnom móle. Určite s množstvom šperkov a ďalších cenností. Osud 79 ľudí, ktorí sa vracali naspäť domov z Ameriky, nám do dnešných dní pripomína na Mestskom cintoríne vo Veguete v Las Palmas mauzóleum s pamätníkom obetiam a hrobom prvého dôstojníka Tommasa Gallucciho. Toto mauzóleum bolo postavené v roku 1892 s mottom „La carità della Patria lontana ai suoi figli“ (S láskou od vzdialenej vlasti svojim deťom).
