Vďaka nesmiernej rôznorodosti klímy a geologických podmienok sa flóra Kanárskych ostrovov neobmedzila len na niekoľko endemických druhov, ako sú borovice, palmy alebo dracény. Horské štíty a pohoria rozdeľujú v podstate každý ostrov na dve kontrastné mikroklimatické oblasti. Severovýchodná časť ostrovov s bujnou vegetáciou využíva pasátové vetry a dažde. Na úkor toho sú zase južné oblasti suché.
Stupňovitá vegetácia
Prudké svahy sú jednou z príčin neuveriteľnej pestrosti tunajšej flóry. Porast sa mení v závislosti od nadmorskej výšky, orientácie svahov voči svetovým stranám ale aj v závislosti od pôsobenia vetrov. Na pobreží a v nízko položených oblastiach do približne 200 m.n.m. sa veľmi dobre darí kaktusovým a dužinatým rastlinám. Asi najznámejšou rastlinou je aloe vera, vďaka ktorej sa rozvinul na ostrovoch kozmetický priemysel.
Taktiež „ako burinu“ tu nájdete na mnohých miestach rásť opuncie, ktoré sú vzhľadom na svoje blahodárne účinky na organizmus pravdepodobne jedným z dôvodov dobrého zdravotného stavu obyvateľov. Zaslúžili sa aj o bohatstvo ostrovov vďaka technológii výroby karmínového farbiva z červca nopálového, ktorý sa živí šťavami z opuncie. Taktiež sa tu darí aj ďalším suchomilným rastlinám, odolným voči silným vetrom a nedostatku vody, hlavne rôznym kríkom a trávam.
Teplomilný les
V pásme od 200 do 800 m.n.m. je klíma o niečo miernejšia a menej suchá. Vynikajúco sa tu darí jalovcom, palmám a dracénam. Nájdete tu plantáže olivovníkov ale aj pistácie mastixové, z ktorých sa získava liečivá živica. Pásmo okolo 1000 m.n.m. zase okupujú husté vavrínové lesy. Jeden z najväčších vavrínových lesov nájdete v národnom parku Garanjonay na ostrove La Gomera.
Vo vzácnej symbióze tu spolu rastú aj cezmíny a mahagónové a ebenové stromy. Práve v tejto nadmorskej výške sa vďaka mrakom, ktoré sa obvykle držia vo výške 1200 m.n.m., vytvorila mikroklíma so stálou vlhkosťou a nízkym odparovaním. V týchto oblastiach sa takmer po celý rok stretnete s hmlovým oparom. Najmä na ostrovoch La Gomera, La Palma a na severe Tenerife vďaka tomuto „horizontálnemu dažďu“ vznikli fascinujúce dažďové pralesy.
Borovicové lesy
Vo výške okolo 1200 m.n.m. tzv. fayal-brezal tvorený z papradí a vresov prechádza do typického kanárskeho borovicového lesa. Flóra Kanárskych ostrovov je reprezentovaná práve endemickými kanárskymi borovicami, ktoré sa vyskytujú sa na ostrovoch Tenerife, Gran Canaria, La Palma a El Hierro. Kanársku borovicu nájdeme aj na ostrove La Gomera, tu je však pravdepodobne nepôvodným druhom. Na ostrovoch vytvára charakteristické lesné porasty. Najväčším z lesov je oblasť Corona Forestal s rozlohou skoro 47 tisíc hektárov, ktorá obklopuje zo všetkých strán vulkán Pico del Teide.
Stromy dosahujú výšku 25-40 m, kôra je červenohnedá, popraskaná a odlupujúca sa. Šišky rastú väčšinou jednotlivo, sú vajcovitého tvaru a až 20 cm dlhé. Drevo kanárskej borovice patrí medzi najlepšie borovicové drevá. Je tvrdé a trvanlivé a príjemne vonia. Bolo používané na stavbu lodí, ale aj na výrobu krásnych kanárskych balkónov. Najvyšší exemplár s výškou 60 metrov bol nájdený pri ceste severne od dediny Vilaflor na juhozápade Tenerife.
Nad pásmom borovicového lesa sa vyskytujú len drobné rastliny, ktoré sa prispôsobili životu v drsných vysokohorských podmienkach.
Priemyselné využitie
Flóra Kanárskych ostrovov je samozrejme reprezentovaná aj ďalšími rastlinami, ktoré slúžia na priemyslené využitie a v potravinárstve. Okrem už spomínaných olivovníkov sú na ostrovoch početné banánovníkové plantáže. Cukrová trstina sa do karibskej oblasti dostala práve z Kanárskych ostrovov. V jarných mesiacoch sú údolia Gran Canarie posiate krásne kvitnúcimi mandľovníkmi. A samozrejme nesmieme zabudnúť ani na vynikajúce kanárske paradajky.
Svoje miesto si tu našli aj strelície, ktoré nájdete krásne kvitnúť takmer v každej záhrade. Pri výlete na horu Teide sa môžete stretnúť s endemickou rastlinou, dorastajúcou do výšky 3 metre, tajinaste rojo, ktorú domáci prezývajú aj veža klenotov.
