Ak ste boli na dovolenke na Gran Canarii, pravdepodobne ste si pri ceste po diaľnici alebo starej ceste GC-500 všimli pri aeroklube v zátoke El Berriel a stredisku Bahía Felíz odstavené štvormotorové vrtuľové lietadlo. Hoci je lietadlo vo farbách kanárskeho dopravcu Binter, pre túto spoločnosť nikdy nelietalo.
Tento nemý svedok histórie španielskeho letectva odpočíva na svojom mieste v Real Aero Club de Gran Canaria už viac ako 40 rokov. Skôr ako lietadlo našlo svoje miesto na Gran Canarii, počas svojho aktívneho pôsobenia v letectve vystriedalo viacero dopravcov. Ako sa sem vlastne tento legendárny stroj DC-7C dostal?
Prvý let
Písal sa rok 1958 a letectvo vo svete zažívalo svoj rozmach. Letecká spoločnosť Swissair potrebovala pre zabezpečenie svojich transatlantických letov do USA stále viac lietadiel. Rozhodla sa preto pre kúpu nového moderného lietadla, ktoré malo slúžiť práve na lety do USA. 4. novembra 1958 pristálo na letisku v Zürichu nové lietadlo DC-7C s výrobným číslom 45553/1038 od amerického výrobcu Douglas Aircraft Corporation. Spoločnosť Swissair zakúpila lietadlo za 9 935 000 švajčiarskych frankov. V službách Swissair bolo lietadlo s označením HB-IBP necelé štyri roky.
6. januára 1962 prechádza do služieb Scandinavian Airlines Service. V tejto leteckej spoločnosti dostáva registračný kód SE-CCH. V spoločnosti SAS dostal tento Douglas aj svoje prvé meno, Erik Viking. V službách SAS sa však lietadlo dlho neohrialo a už v septembri toho istého roku zase mení majiteľa.
Nový majiteľom sa stala spoločnosť Japan Air Lines. Lietadlu bola pridelená nová registrácia JA6306 a dostalo aj nové meno City of Hong Kong. Lietadlo bolo určené pre lety medzi Tokiom a San Franciscom a Los Angeles s medzipristátím na Honolulu. JAL prevádzkovala toto lietadlo do roku 1965.
Návrat do Európy
V auguste 1965 sa lietadlo vracia naspäť do Európy. Od japonskej spoločnosti ho odkúpila španielska charterová spoločnosť Spantax, ktorú v roku 1959 založil Rodolfo Bay. Stáva sa súčasťou letky s označním EC-BBT. Spantax zakúpil lietadlo za účelom dopravy turistov na dlhšie vzdialenosti bez medzipristátia. Počas svojho pôsobenia spájalo hlavne rôzne Africké destinácie a oblasť Stredného východu. V pravidelnej prevádzke bolo lietadlo až do decembra 1976. V marci 1978 bolo lietadlo úplne vyradené z prevádzky a uzemnené na svojom materskom letisku Palma de Mallorca.
Nový domov
V roku 1979 sa Rodolfo Bay rozhodol neprevádzkované lietadlo venovať Real Aero Club de Gran Canaria. Na Gran Canariu sa lietadlo dostalo „vlastnou silou“, väčší problém však predstavovala jeho preprava na miesto v aeroklube. Prenos zo základne Gando do El Berriel sa nakoniec uskutočnil po mori a to pomocou plavákov, ktoré boli umietstnené pod trupom lietadla a krídlami.
Od svojho umiestnenia na súčasnom mieste lietadlo absolvovalo viacero zmien. Najprv slúžilo ako reklamný pútač a dostalo viacero reklamných náterov. Isté obdobie pripomínalo toto vzácne lietadlo skôr skládku šrotu. Avšak v roku 2015 sa opätovne zaskvelo v plnej kráse. Spoločnosť Binter zafinancovala komletnú rekonštrukciu lietadla vrátane náteru, samozrejme vo farbách spoločnosti Binter, hoci v jeho službách nikdy nebolo.
Podľa údajov spoločnosti Douglas Aircraft Corporation bolo vyrobených 338 lietadiel DC-7 v rôznych verziách, z toho 72 bolo vo verzii ako je EC-BBT. 75 lietadiel bolo vyradených z dôvodu rôznych technických príčin a havárií, 239 bolo vyradených vzhľadom na svoj vek, k 24 lietadlám neexistujú záznamy. 5 lietadiel zostalo zachovaných ako muzeálne exponáty, medzi nimi aj lietadlo EC-BBT.
Lietadlo má dĺžku 34,58 m a rozpätie krídiel 38,86 m. Poháňané bolo štyrmi motormi P&W, každý s výkonom 3 350 koní (2498 kW), čo mu umožňovalo dosiahnuť cestovnú rýchlosť 550 km/h a cestovnú výšku 20 000 stôp (6100 m). V pôvodnej verzii pre Swissair malo lietadlo kapacitu 75 pasažierov. Spoločnosť Spantax prerobila lietadlo na vyššiu kapaciu až 102 pasažierov. Vzdialenosť, ktorú lietadlo preletelo bez medzipristátia, bola 6 450 kilometrov.
Menší kamarát
EC-BBT však nie je jediným lietadlom na Gran Canarii, ktoré pripomína históriu letectva. V obci Carrizal sa nachádza bývalé lietadlo Španielskych vzdušných síl Casa C-212. Slúžilo v 461. letke na základni Gando na Gran Canarii. V októbri 2004 malo nehodu na Lanzarote. Následne bolo prepravené naspäť na Gran Canariu a od 24. apríla 2007 je vystavené na návrší oproti letisku a vojenskej základni.
Páčil sa vám tento článok, bol pre vás užitočný? Tvorbu tohoto webu môžete podporiť aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky na účet ES08 0049 5735 1122 1616 5370, swift BSCHESMM. Do poznámky uveďte „Podpora Canaria Guide“. Ďakujem za podporu.
