V období rokov 2500-1000 pred n.l. na Tenerife prichádzajú prví príslušníci kmeňov údajne z oblasti okolo Stredozemného mora a zo severozápadnej Afriky. Jedným z nich mal byť kmeň zvaný Gabel-guanxeris, podľa ktorého možno pochádza označenie pôvodných obyvateľov ako Guančov. Táto časť histórie Tenerife je ale zahalená hustou hmlou. So značnou dávkou neistoty je prapôvodným obyvateľom Tenerife prisudzovaný väčšinou berberský pôvod. Spoločenstvo Guančov bolo založené na kmeňovej štruktúre, kde na čele jednotlivých spoločenstiev stáli náčelníci – menceyes (v závere „guančského“ obdobie bol ostrov rozdelený do deviatich menceyatos). Guančovia väčšinou žili v prírodných či umelých jaskyniach, neskôr si začali stavať nízke kamenné príbytky. Nástroje používali najmä kamenné, drevené alebo kostené. Okolo roku 25 pred n.l. prebehla z iniciatívy mauretánskeho kráľa Juba II. expedícia na Kanárske ostrovy – ostrov Tenerife je spomínaný ako Nivaria. O expedícii sa zmieňuje aj rímsky spisovateľ Plínius mladší. Počas 6. až 9. storočia sa zo severnej Afriky dostávajú hlavne na východné ostrovy ďalšie berberské kmene. V 14. storočí sa pôvodní obyvatelia prvýkrát stretávajú s Európanmi, kedy pod zámienkou obchodu pristávajú pri brehoch Tenerife Španieli, Portugalci a Janovčania, aby dediny ostrovanov vyplienili a časť ich obyvateľov zotročili. V krvavých stretoch sa domorodci zúfalo bránili. Roku 1494 sa španielsky dobyvateľ Alonso Fernández de Lugo pokúsil dobyť Tenerife, ale v bitke pri Acentejo bol porazený. V decembri roku 1495 sa mu však už odpor domorodcov podarilo zlomiť a Tenerife sa tak dostáva ako posledný z Kanárskych ostrovov pod nadvládu španielskej koruny a Guančovia boli aj napriek svojmu statočnému odpor definitívne podmanení. De Lugo už roku 1494 založil terajšie mesto Santa Cruz de Tenerife a roku 1496 zakladá aj mesto Ciudad de San Cristóbal de La Laguna.
Aj keď bolo v roku 1537 v Španielskom kráľovstve zakázané otrokárstvo, je v 16. storočí na všetkých ostrovoch prevádzkovaný obchod s otrokmi, ktorí musia veľmi ťažko pracovať na plantážach s cukrovou trstinou a na viniciach. V 17. a 18. storočí ostrov trpel častými prepadmi zo strany Francúzov, Britov, Holanďanov a Berberov. Napr. v roku 1657 sa neúspešne pokúsil anglický admirál Blake dobyť Santa Cruz, rovnako dopadol aj admirál Jennings o takmer päťdesiat rokov neskôr (1706). Pokoriť Santa Cruz sa pokúsil, takisto neúspešne, roku 1797 admirál Horatio Nelson. Bola to jediná bitka, ktorú za dobu svojej vojenskej kariéry prehral a navyše tu prišiel o pravú ruku. V roku 1706 výbuch neďalekej sopky Trevejo ukončil sľubný rozvoj mesta Garachico – počas tejto štyridsať dní trvajúcej prírodnej katastrofy unikajúce prúdy lávy zničili celé mestské štvrte a podstatnú časť pobrežia a okolitých viníc. Kráľovským dekrétom z roku 1792 bola v meste La Laguna založená univerzita. Významný medzník v histórii vedeckého skúmania ostrova predstavuje rok 1799, kedy sa pruský vedec Alexander von Humboldt počas svojej plavby do Južnej Ameriky zastavil na Tenerife a vystúpil na horu Pico del Teide. V 19. storočí postihli obyvateľov veľké hospodárske problémy. Najprv choroba zničila takmer všetky vinice na ostrove a neskôr chov červca nopálového (cochinilla), používaného na výrobu červeného farbiva, zničil objav anilínových farieb. Mnoho obyvateľov sa rozhodlo pre ekonomickú emigráciu do krajín Latinskej Ameriky. Pre podporu miestneho hospodárstva vyhlásila roku 1852 kráľovná Isabela II. Kanárske ostrovy za oblasť voľného obchodu. Ešte predtým (1818) sa stala La Laguna sídlom biskupstva a Santa Cruz hlavným mestom Kanárskych ostrovov (1833). V druhej polovici 19. storočia nadobúda na význame pestovanie banánov, po roku 1880 sa v Puerto de la Cruz začína rozvíjať cestovný ruch, roku 1890 tu vyrástol Grand Hotel Taoro. K zatiaľ poslednej zaznamenanej veľkej erupcii na ostrove došlo roku 1909.
V roku 1912 Tenerife spolu s ostatnými ostrovmi Kanárskych ostrovov získava obmedzenú samosprávu, ktorej orgánom sa stáva ostrovný rada (Cabildo insular). V roku 1927 došlo k rozdeleniu Kanárskych ostrovov do dvoch provincií – ostrov Tenerife sa stal súčasťou provincie Santa Cruz de Tenerife a jeho hlavné mesto provinciálnym správnym centrom. Po volebnom víťazstve Ľudového frontu bol v marci 1936 generál Francisco Franco prevelený na Tenerife do funkcie vojenského guvernéra. Odtiaľ sa budúci diktátor najprv presunul do Maroka a potom späť do Španielska, kde sa stal vedúcou postavou nacionalistického puču. V roku 1957 sa uskutočnili prvé charterové lety na Tenerife, spočiatku bolo centrom masovej turistiky Puerto de la Cruz. V šesťdesiatych rokoch sa cestovný ruch stal dôležitým zdrojom ostrovných príjmov a pozornosť turistov sa zameriava na juh Tenerife, kde vzniklo nové stredisko Playa de las Américas, v súčasnosti najväčšie turistické centrum ostrova. V roku 1982 získavajú Kanárske ostrovy štatút autonómnej oblasti, ktorý si udržali až do dnešných dní.
Paseo Menceyes v Candelaria ako spomienka na bývalých guančských náčelníkov.
Posledný doteraz zaznamenaný výbuch na Tenerife má na svedomí sopka Chinyero v dobovej kresbe
Playa Martianez okolo roku 1925
Grand Hotel Sanatorio Taoro
S dejinami ostrova sa môžete zoznámiť napríklad v Museo de Historia y Antropología de Tenerife – Casa Lercaro v San Cristóbal de La Laguna
