V nehostinnej suchej oblasti južnej časti Gran Canarie nájdete rybársku dedinu Castillo del Romeral. Pre návštevníkov letovísk v oblasti Playa del Inglés je to pravdepodobne spolu s Juan Grande asi najbližšia a najjednoduchšie dosiahnuteľná kanárska dedina, do ktorej môžu zavítať. Od letovísk ju delí iba 15 minút jazdy autom alebo autobusom. Aj keď sa to na prvý pohľad tak nezdá, táto obec má svoju dlhú a zaujímavú históriu.
Vznik obce
Prvé zmienky o mieste sa objavujú v roku 1537 v súvislosti s využívaním prvých salín v okolí. Strategické umiestnenie na východnom pobreží bolo dobrým útočiskom pre lode smerujúce z Afriky ako aj pre lode miestnych rybárov. Vzhľadom na svoju polohu sa však často táto oblasť stávala terčom pirátov, ktorí sa snažili získať soľ pre konzerváciu rýb.
Vzhľadom na neustále sa rozmáhajúce útoky Angličanov, Francúzov, Holanďanov ale aj pirátov, ktorí sa snažili dostať k miestnemu bohatstvu v podobe salín, udelil v roku 1677 španielsky kráľ Karol II licenciu na výstavbu obrannej pevnosti Casa Fuerte de Santa Cruz del Romeral. Stavba pevnosti bola dokončená v roku 1681 a dala meno celej oblasti. Výstavba a údržba bola financovaná zo súkromných zdrojov majiteľov miestnych salín – Antonia Lorenzo de La Rocha Bethencourt a Francisca Amoreto Manrique. V 18. storočí prešla pevnosť veľkou prestavbou po ktorej v nej mohlo byť umiestnených až 400 vojakov. Zvyšky pevnosti sa dajú v obci nájsť dodnes, avšak sú súčasťou súkromných obydlí.
Pôvod názvu Romeral dodnes nebol celkom objasnený. Jedna z verzií hovorí o tom, že pevnosť získala svoje pomenovanie po miestnych kolóniách rozmarínu, ktoré sa tu vyskytovali v hojnom počte. Ďalšia z verzií zase hovorí o tom, že pevnosť bola pomenovaná po rybe, ktorú domorodci volajú Romero (Centrolabrus Trutta) a v hojnom počte sa vyskytuje práve v miestnych pobrežných vodách.
Soľ, rybolov a paradajky
Celé generácie obyvateľ obce sú previazané s tromi základnými surovinami. Prvou z nich je soľ. Tá sa získavala v okolitých salinách a zásobovali ňou rybárske lode. Tieto využívali soľ na konzerváciu rýb.
Odvaha a zručnosť rybárov z Castillo del Romeral je priam legendárna. Nezastavil ich ani silný vietor, ktorý v tejto oblasti pomerne pravidelne fúka. Miestny rybári mali prezývku costeros. Vyberali sa na rybolov až k pobrežiu Afriky, pričom na oceáne strávili nezriedka aj niekoľko mesiacov.
Ženy, ktoré zostávali doma, sa buď venovali rodine alebo pracovali na paradajkových plantážach grófskej rodiny Vega Grande de Guadalupe. Práve v oblasti od Castillo del Romeral až po Maspalomas sa nachádzali najrozsiahlejšie plantáže tejto rodiny. Pestovali sa na nich prevažne paradajky, ale aj banány a ďalšie plodiny.
Súčasnosť Castillo del Romeral
Dnes je Castillo del Romeral malou rybárskou dedinou, ktorá žije svoj pokojný život na okraji záujmu turistov. Prevažne staršia zástavba dáva obci svoj nezmeniteľný vzhľad s mnohými stavbami typickými práve pre rybolov a obchod so soľou a plodinami z plantáží.
Historické pamiatky tu moc nehľadajte. Určite si však nenechajte ujsť návštevu miestneho kostola sv. Kríža. Pri pobrežnej promenáde zase nájdete bývalé sklady a obchody, ktoré tvoria aj dnes peknú kulisu pri promenáde. Pri potulkách úzkymi uličkami možno narazíte aj na poštu, ktorá je otvorená až hodinu denne, ale zjavne to postačuje.
Severná časť obce sa nesie už v znamení modernej architektúry. Castillo del Romeral sa totiž stáva čoraz viac útočiskom pre ľudí, ktorí nechcú bývať v hlavnom meste alebo v rušných letoviskách, ale pritom chcú mať pohodlný prístup do práce.
Zaujímavosťou sú miestne morské bazény. Ak sa chcete ísť okúpať a opaľovať a nebyť pri tom špinaví od piesku, tak tu máte jedinečnú príležitosť. Keďže morské dno je tu prevažné skalnaté, tak je voda v oceáne krásne čistá. A oddýchnuť si môžete na priľahlých terasách. Ak ste však zástancami leňošenia na piesku, tak aj vy si prídete na svoje na malej pieskovej pláži.
Už pri príchode do dediny vás upúta mólo, pri ktorom kotvia rybárske člny. Muži sa rybolovu venujú dodnes a svoje úlovky hneď skoro ráno dodávajú do miestnych rybích reštaurácií. Jedálny lístok síce nájdete, ale nechajte sa nalákať na dennú špecialitu. Veď ako to už pri rybolove chodí, uvarili sme to, čo sa ráno podarilo uloviť. A po chutnom obede si nezabudnite dať carajillo, miestne espresso. To originálne pochádza z kávových zŕn z miestnych plantáží na Gran Canarii a pridáva sa do neho rum Arehucas z likérky v Arucase.
