V nedeľu 27. marca 1977 sa na Kanárskych ostrovoch priamo na dráhe zrazili dva obrie Boeingy 747. Z holandského lietadla neprežil nikto, z amerického Boeingu sa zachránilo 61 ľudí. Na príchod sanitiek a hasičov čakali niekoľko desiatok minút. Kvôli hmle totiž nebolo nič vidieť. Od najhoršej leteckej katastrofy uplynulo 40 rokov. Terorizmus, zlé počasie, zastarané letisko, nové predpisy pre pilotov, nedorozumenia a zlé rozhodnutia. To sú len niektoré z príčin havárie, pri ktorej na Kanárskych ostrovoch zomrelo 583 ľudí.
Podľa záverov vyšetrovania bola havária dôsledkom ľudského zlyhania. Podpísalo sa na nej ale aj nepriaznivé počasie aj predchádzajúci teroristický útok na susednom ostrove Gran Canaria, kvôli ktorému bolo na letisku na ostrove Tenerife oveľa rušnejšie než obvykle. Na dráhe sa tak o piatej hodine popoludní ocitli dva veľkokapacitné Boeingy 747.
Lietadlo spoločnosti Pan Am, na ktorého palube bolo 396 ľudí, ešte nestačilo uhnúť na susednú rolovaciu dráhu, keď sa kapitán holandského jumbo jetu rozhodol v hustnúcej hmle odštartovať, hoci mu to riadiaca veža ešte nedovolila. Až na poslednú chvíľu si všimol, že sa jeho boeing vo farbách KLM plnou rýchlosťou rúti do boku druhého lietadla, zrážke už však nešlo zabrániť. Posádka síce ešte stihla lietadlo zdvihnúť do vzduchu, podvozkom a motormi ale doslova skalpovala americké lietadlo a po 150 metrov dlhom skoku holandský boeing plný paliva po náraze na zem explodoval. V jedinom okamihu tak zomrelo všetkých 249 ľudí na jeho palube. Väčšie šťastie mala časť cestujúcich a posádky v americkom lietadle. Jeho piloti si totiž všimli blížiace sa holandské lietadlo, pridali plyn a zachránili tak životy 61 ľudí v prednej časti Boeingu 747.
Čo sa vlastne stalo
Čo sa vlastne odohrávalo na letisku? 27. marca 1977 sa ku Kanárskym ostrovom blížia okrem iných lietadiel aj dva Boeingy 747. Jeden prepravuje cestujúcich z New Yorku (Pan Am), druhý z Amsterdamu (KLM). Ich cieľovou destináciou je Las Palmas. Lenže na letisku Las Palmas dôjde k bombovému útoku. Prebieha evakuácia, prehľadávanie teminálu a samozrejme presmerovanie prichádzajúcich letov. Tak sa na inak malom a nevyťaženom letisku Los Rodeos ocitne veľké množstvo lietadiel.
Kapitán holandského lietadla patril k najskúsenejším pilotom v spoločnosti KLM. Paradoxne to ho možno urobilo náchylným k zlým rozhodnutiam. Posledný polrok totiž trénoval nových pilotov na trenažéroch a mohol tak trpieť tzv. „simulátorovým syndrómom“, kedy má ako inštruktor kontrolu nad mnohými parametrami letu a nič ho teda nemôže prekvapiť. Kvôli novým pravidlám ohľadom striedania pilotov sa rozhodol natankovať počas čakania plnú nádrž paliva, aby potom už nemusel tankovať v Las Palmas na Gran Canarii. Tým ale zdržal lietadlo Pan Am, ktoré čakalo za ním. Zároveň zaťažil lietadlo pohonnými hmotami tak, že ho potom včas nemohol zdvihnúť. A do tretice – množstva horiaceho paliva znemožnilo, aby v jeho lietadle ktokoľvek prežil. Tak aspoň hovorí správa španielskych vyšetrovateľov.
Následky stresu
Relatívne zle vybavené letisko sa potrebovalo „zbaviť“ nahromadených lietadiel skôr, než sa počasie ešte viac zhorší. Poslalo preto oba Boeingy na štart. KLM štartoval prvý, Pan Am mal zatiaľ narolovať po vzletovej dráhe, odbočiť vľavo a umožniť KLM štart. Los Rodeos bolo vskutku malé letisko. Malo iba jednu pristávaciu dráhu a jednu hlavnú obslužnú dráhu, takzvanú taxiway a niekoľko malých spojovacích dráh. Množstvo odklonených lietadiel spôsobilo nedostatok priestoru a tak lietadlá začal letecký dispečing odstavovať na obslužnej dráhe. Tá tak nemohla slúžiť na presúvanie sa lietadiel na pristávaciu a odletovú dráhu. Tento úkon museli lietadlá absolvovať na hlavnej dráhe na ktorej konci sa museli otočiť a následne odštartovať.
Nervozita a nedorozumenia, zrejme to boli kľúčové faktory. Kapitán stroja KLM sa evidentne ponáhľal a nechcel už ďalej trčať na letisku. Po tom čo oznámi štartovaciu pozíciu a skontroloval motory vypýtal si prvú letovú hladinu chcel so strojom odštartovať. Bol síce informovaný prvým dôstojníkom, že ešte nebola pridelená prvá letová hladina, na čo mu kapitán prikázal vypýtať si ju. Následne ju od kontrolnej veže dostal a zároveň dispečing vyzval stroj KLM na to aby čakal na povolenie na štart. Po tom čo bola letová hladina pridelená kapitán jednoducho povedal „odlietame“ a zapol stroje na plný plyn.
Po odštartovaní KLM nabrali udalosti rýchly spád. Plne rozbehnutý Boeing 747 spoločnosti KLM zbadal Boeing Pan Am, ktorý sa akurát chystal odbočiť z hlavnej dráhy. Kapitán van Zanteem sa pokúsil zabrániť zrážke dvihnutím lietadla. To však bolo plne natankované a stúpalo veľmi pomaly. V snahe vyhnúť sa zrážke dokonca oprel chvost lietadla o dráhu a ťahal ho takmer dvadsať metrov po dráhe. Pilot Pan Am-u v snahe zabrániť kolízii pustil motory na plný výkon v snahe ujsť z dráhy. Boeing 747 KLM zachytil podvozkom a spodnou časťou lietadla trup Pan Am-u a doslova ho roztrhol na kusy. Pilot KLM čoskoro stratil kontrolu nad lietadlom a asi stopäťdesiat metrov po zrážke sa zrútil na zem a následne sa ešte asi tristo metrov šúchal po dráhe. Keďže bol plne natankovaný, začalo sa diabolské inferno, v ktorom zomrelo všetkých dvestoštyridsať osôb na palube vrátane posádky. Identický ohnivý scenár čakal aj na pasažierov Pan Am-u, no z tohto stroja sa zachránilo šesťdesiatjeden pasažierov vrátane pilotov a leteckého inžiniera, ktorý opúšťali lietadlo cez roztrhnutý trup. Počas opúšťania lietadla však jednu letušku zabila odlietajúca súčiastka z rozpadávajúcich sa motorov, ktoré pracovali na plný výkon a kvôli poškodeniu lietadla ich nebolo možné vypnúť.
Najzásadnejší vplyv na celkovej katastrofe malo rozhodnutie kapitána KLM Jacoba van Zantena odštartovať bez povolenia z riadiacej veže. Kritický činiteľ bolo zhoršenie počasia a tiež simultánne vysielanie riadiacej veže a lietadla Pan Am. Letisko v Los Rodeos vtedy používalo len jednu frekvenciu pre komunikáciu so všetkými lietadlami. V jednej chvíli mohol hovoriť iba jeden a pokiaľ chcel hovoriť niekto iný, musel počkať na koniec predchádzajúceho vysielania.
Zmätok vládol nielen pred kolíziou, ale aj po nej. Záchranári hasili stroj KLM nevediac, že sa v zrážke ocitli dve lietadlá, čo mohlo zachrániť ďalšie životy. Informáciu o tom, že na dráhe niečo horí, dostali paradoxne od iného malého lietadla, ktoré v tom okamihu krúžilo na vyčkávacom okruhu a čakalo na povolenie k pristátiu. Jeho posádka v hmle videla stúpajúci dym a v medzere medzi mrakmi zahliadla aj plamene. Záchranné vozidlá z letiska, nedostatočne vybavené pre prípad väčšej nehody, sa k horiacemu lietadlu KLM dostali s oneskorením, pretože museli prekľučkovať medzi parkujúcimi lietadlami. Lietadlo bolo úplne v plameňoch, podľa svedkov bola z neho vidieť len zadná časť chvostu a kormidlo.
Nikto z hasičov a zasahujúcich lekárov v tej chvíli netušil, že sa o 450 metrov ďalej v hustej hmle nachádza ďalšie lietadlo, ktoré je zničené len čiastočne a v ktorom zostalo uväznených veľa zranených cestujúcich. Po tom ako hasiči sčasti uhasili horiace lietadlo KLM, sa niekoľko vozidiel vydalo k druhému zdroju dymu, ktorý považovali za časť lietadla KLM, ale zistili, že ide o ďalší horiaci Boeing. Všetky záchranné tímy sa potom presunuli k nemu, pretože na lietadle KLM už nebolo čo zachraňovať. Podľa svedkov dorazili až po niekoľkých desiatkach minút, keď lietadlo celkom zhorelo a pre cestujúcich, ktorí prežili náraz a nedostali sa z lietadla von bolo už neskoro.
Tragédia urýchlila vývoj a zavádzanie špeciálneho radarového zariadenia, ktoré je schopné monitorovať pohyby všetkých strojov na všetkých dráhach letiska a s predstihom predvídavo upozorňovať i na teoretické ohrozenia a kolízne situácie bez ohľadu na zníženú viditeľnosť.
Chýbalo tak málo
A na záver ešte jeden paradox. Koncom šesťdesiatych rokoch ostrovné úrady Tenerife zistili potrebu nového letiska na novom mieste, pretože existujúce letisko nespĺňalo technické požiadavky z dôvodu častých nepriaznivých poveternostných podmienok. Nové letisko bolo vo výstavbe, keď sa odohrala katastrofa na letisku Los Rodeos. Nové letisko bolo slávnostne otvorené 6. novembra 1978 španielskou kráľovnou Sofíou, po ktorej je aj pomenované. Prvý let bol let spoločnosti Iberia IB187 z Lanzarote, ktorý bol prevádzkovaný lietadlom McDonnell Douglas DC-9 a na novootvorenom letisku pristál o 10:17.
Páčil sa vám tento článok, bol pre vás užitočný? Tvorbu tohoto webu môžete podporiť aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky na účet ES08 0049 5735 1122 1616 5370, swift BSCHESMM. Do poznámky uveďte “Podpora Canaria Guide”. Ďakujem za podporu.
Článok bol pôvodne publikovaný 27.3.2017 pri príležitosti 40. výročia nešťastia. Upravený bol 27.3.2021.
(Foto: Wikipedia)
