Rozhodli ste sa dovolenkovať na Kanárskych ostrovoch a povedali ste si, super, však po španielsky som sa učil. Pri hotelovom bazéne alebo v obchode v turistickej štvrti si budete pripadať medzi tým množstvom nešpanielsky hovoriacich turistov ako kráľ. Stačí však vybehnúť do hôr, pristaviť sa v malej dedinskej krčme a domáci, aj keď sa budete snažiť hovoriť po španielsky dokonale, sa vás hneď spýtajú, odkiaľ ste. Kanárčina má totiž svoje odlišnosti od španielčiny, ktorú sa učíme na škole alebo v kurzoch, teda tzv. kastílskej španielčiny.
V tomto článku sa vám budem snažiť ukázať aspoň niekoľko základných rozdielov, z ktorých vás asi zopár aj zaskočí.
Minulý čas sa používa zásadne v neuričtej forme. Samozrejme, ako sme si už veľakrát písali, v jednoduchosti je krása a na Kanárskych ostrovoch to platí 2x. Tak napríklad jednoduchá veta: Dnes som navštívil Maspalomas. V škole nás naučili správne povedať: De hoy he visitado a Maspalomas. Kanárčan to povie: Hoy visité a Maspalomas. A na ďalšie formy ako predprítomný minulý čas, podmieňovací spôsob alebo trpný rod, tak na to zabudnite.
Používanie „usted“ je taktiež iné, ako sme zo školy zvyknutí. Pokiaľ v kastílskej španielčine má usted význam pri vykaní, v kanárskej španielčine sa používa štandardne ako zámeno pre druhú osobu množného čísla. Taktiež osobné zámeno druhej osoby množného čísla „os“ nahradilo na Kanárskych ostrovoch „les“. Privlastňovacie zámeno „vuestro / vuestra“ nahradilo jednoduché „su“, čo taktiež má ale súvis s používaním usted v kastílskej španielčine. Ak sa chcete opýtať: „To je váš dom?“ tak nepoužijete „¿Es ésta vuestra casa?“ ale „¿Es ésta su casa?“
Keď už sme pri tom zjednodušovaní, Kanárčania radi slová skracujú. Napríklad pri zdrobnelinách namiesto florecita sa použije florita (kvietok). Ale zdrobneliny doviedli aj do ešte dokonalejšieho modelu. Kanárčania dokážu zdrobniť aj zdrobnelinu. Chlapec (chico) môže byž chlapček (chiquito) ale aj ešte menší chlapček (chiquitito).
Pri skracovaní ešte na chvíľu zostaneme. A to pri slovíčku „de“, ktoré sa v kanárčine v podstate vypúšťa. Napríklad veterný mlyn sa nepovie „molino de viento“ ale jednoducho „molino viento“Pri hovorenom slove sa vypúšťa písmeno „g“, pokiaľ sa nachádza v tzv. zdvojení. „Guagua“ vyslovíme „[´ua´ua]“ prípadne „[wawa]“ alebo „garganta“ sa vysloví „[´ar´anta]“ pričom na obidva „u“ alebo „a“ v našich príkladoch sa dá prízvuk.
Pri výslovnosti ešte na chvíľku zostaneme. Veľmi často sa môžete stretnúť s výslovnosťou „h“ namiesto „s“ alebo „r“. Osobne som sa stretol s tým už veľakrát a človek nie len že musí prepínať medzi slovenčinou a španielčinou ale k tomu aj rozmýšľať, čo tým chcel básnik povedať. Lebo keď počujete „[mohkah]“ tak vám v prvom rade asi nenapadane, že ste mali počuť „[moskas]“, teda „moscas – nuchy“. Alebo „[kahne]“ najprv pol hodiny prevalujete v mozgu, keďže ste u mäsiara, hľadáte za tým aké asi mäso to môže byť. A pritom ono je to „[karne]“ teda „carne – mäso“, proste obyčajné mäso.
Samotný dialekt a slovník, ktorý používajú Kanárčania, je veľmi zaujímavý. Do svojej kanárčiny prevzali obrazne povedané z každého rožka troška. Jadro samozrejme tvorí kastílska španielčina, ktorá je však popretkávaná všetkým možným zo španielska vrátane katalánčiny. Svoje tu zanechali aj Portugalci či Angličania. Migrácia zase zamiešala zopár vecí z Karibiku. Keďže kastílska španielčina bola oficiálnou rečou pri dobíjaní Kanárskych ostrovov, stala sa aj oficiálnym jazykom. Vzdialenosť od kontinentu znamenal aj pre formovanie reči samostatný vývoj. Preto v kanárčine dodnes nájdete množstvo slov, ktoré v modernej kastílčine nenájdete ale tu si zachovali svoj archaický pôvod.
V ďalšom článku vám prinesiem malý slovník kanárčiny.
