Gran Canaria už takmer 150 rokov priťahuje turistov nielen kvôli svojmu príjemnému podnebiu a stálym teplotám, ale aj vďaka blahodarným účinkom miestnych minerálnych vôd. Zdravotná turistika má svoje počiatky v roku 1868, kedy v El Barranco de Azuaje otvorili prvé kúpele. O kúpeľoch som písal v článku Firgas – prameň zdravia a života.
Na severozápade ostrova v údolí Agaete na konci 19. storočia objavili ďalšie horúce pramene. Podľa miestnej legendy vlastníci pôdy v údolí vyslali jedného robotníka, aby vyčistil prameň a kanál privádzajúci vodu do údolia od nánosov bahna. Robotník mal na rukách nezvyčajnú kožnú chorobu. Jeho stav sa však po kontakte s bahnom zázračne zlepšil.
Na základe tohto zistenia sa Antonio de Armas y Jiménez, jeden z vlastníkov pôdy v údolí, rozhodol zafinancovať analýzu vôd. Zloženie vody v Agaete bolo totožné s vodou v údolí Azuaje. Bolo tak vysoko pravdepodobné, že jej používaním sa môžu dosiahnuť dobré výsledky pri liečbe kožných chorôb podobne, ako tomu bolo v Balneario de Azuaje.
Prvé kúpele
Už v roku 1882 boli vedľa prameňa vybudované prvé základné kúpele v podobe nádrží. Pozemky v okolí si prenajal Juán Suárez García, obchodník z neďalekej obce San Pedro. So svojou rodinou sa presťahoval na miesto a upravil niektoré jaskyne pre bývanie.
O prameňoch sa zmienila v roku 1887 vo svojej knihe „Tenerife a jej šesť satelitov“ aj anglická cestovateľka Olivia Stone. Ako jeden z desiatich dôvodov pre návštevu oblasti uvádza „veľmi liečivé minerálne vody“. Rovnako sa o prameňoch vo svojom turistickom sprievodcovi z roku 1898 zmienil aj anglický spisovateľ Alfred Samler Brown.
Kúpele slúžili dlhé obdobie viac-menej len obyvateľom z Agaete a blízkych miest. K rozmachu dochádza až na prelome 19. a 20. storočia po dokončení cesty z Las Palmas a rozšírení prepravy osôb medzi Gran Canariou a Tenerife z prístavu Puerto Las Nieves v Agaete.
Správa o liečivých účinkoch železitej vody, ktorá vyviera v príjemnej teplote 23°C, sa začala veľmi rýchlo šíriť. Začiatkom storočia počas kúpacej sezóny, ktorá bola od mája do októbra, navštívilo kúpele denne v priemere 40 ľudí. Z dôvodu vysokého obsahu sírnych plynov miestnosti, v ktorých sa nachádzali vane, nemali strop.
Tragický rok 1912
Osudnou chvíľou pre kúpele sa stal 5. september 1912 o 11. hodine. Veľké zosuvy pôdy a pád skál spôsobili v kúpeľoch obrovské materiálne škody a zranenia mnohým návštevníkom. Sezóna tak bola ukončená predčasne.
Táto udalosť bola veľkou ranou pre rozbiehajúce sa kúpeľníctvo v Agaete. Okamžite sa preto začala hľadať alternatíva zničeného a nebezpečného miesta. V roku 1914 Juán Suárez otvoril ubytovanie v nových priestoroch. Na ich mieste v roku 1921 začal Antonio Abad Ramos Medina s výstavbou nového hotela „La Salud“. Hotel so 60 izbami, veľkou jedálňou, galériami a kaplnkou bol otvorený v roku 1923.
Koncom dvadsiatych rokov 20. storočia kúpele navštevovalo až 2 000 ľudí mesačne. Vzhľadom na nedostatky, ktoré boli zistené v kúpeľoch v Azuaje, uskutočnil ostrovný riaditeľ pre zdravotníctvo v júni 1928 inšpekčnú cestu aj do údolia Agaete. Rovnako aj tu sa potvrdilo množstvo nedostatkov a guvernér provincie nariadil uzatvorenie kúpeľov.
Nová éra
Vzhľadom na spory ohľadom využívania prameňov, ktoré neustále prebiehali medzi rôznymi vlastníkmi pôdy, zasiahlo do procesu ministerstvo vnútra. Minister vnútra Martínez Anida vydal 12. januára 1929 uznesenie, v ktorom za výlučných vlastníkov určuje rodinu Armas. Zároveň povoľuje výstavbu nových kúpeľov podľa projektu architekta Massaneta. Stavba bola vyhlásená za verejnoprospešnú a rodina mala na výstavbu dva roky. V roku 1931 rodina Armas otvorila nové kúpele. V nich sa nachádzalo 14 samostatných vaní s liečivou vodou.
Neváhala však ani rodina Suárez a nad kúpeľmi postavila nový hotel „Princesa Guayarmina“. Hotel bol slávnostne otvorený 15. septembra 1933. Záhradou bol prepojený priamo s kúpeľmi a poskytoval ubytovanie v 70 izbách. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bol hotel rozšírený ešte o ďalších 10 izieb.
Po ukončení španielskej občianskej vojny bola do údolia vybudovaná asfaltová cesta. Cesta končila pri kúpeľoch a hoteli a znamenala začiatok zlatého veku zdravotnej turistiky v Los Berrazales.
V päťdesiatych rokoch minulého storočia Santiago de Armas Medina začal s predajom minerálnej vody vo fľašiach. Už v počiatkoch predával niekoľko tisíc fliaš ročne. Obrátil sa preto na Generálne riaditeľstvo pre bane s požiadavkou legalizácie plnenia vody do fliaš.
10. novembra 1955 získal licenciu na plnenie minerálnych vôd z prameňa Berrazales do fliaš s maximálnym množstvom 500 000 fliaš ročne. Vedľa kúpeľov tak vyrástla plnička minerálnych vôd.
Koniec kúpeľov
Postupné znižovanie výdatnosti prameňa si nakoniec vynútilo zatvorenie kúpeľov. V prevádzke zostala iba plnička. Aj táto však v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia ukončila svoju činnosť. Ako uvádzajú pamätníci, voda z prameňa sa stratila zo dňa na deň. Obľúbené minerálne vody „Aqua de San Roque, Agua de Agaete a Cumbres de Gáldar“ sa stali minulosťou.
Postupný úpadok a zatvorenie kúpeľov malo vplyv aj na hotel „Princesa Guayarmina“. Ten pokračoval vo svojej činnosti postupne už len so sporadickými prenájmami až do úplného uzavretia roku 2006.
Momentálne prechádza hotel rekonštrukciou. Mesto Agaete by rado obnovilo pôvodný areál a našlo preň využitie zamerané na zdravotnú turistiku. Samotná rekonštrukcia trvá už 10 rokov a pri pohľade na budovu hotela má človek skôr pocit, že sa jeho stav zhoršuje. Uvidíme, snáď kúpele Berrazales postihne lepší osud ako kúpele v Azuaje a opäť začnú vítať svojich hostí, aj keď už bez liečivého prameňa.
Páčil sa vám tento článok, bol pre vás užitočný? Tvorbu tohoto webu môžete podporiť aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky na účet ES08 0049 5735 1122 1616 5370, swift BSCHESMM. Do poznámky uveďte “Podpora Canaria Guide”. Ďakujem za podporu.
