Katedrála sv. Anny, dominanta Las Palmas sa oficiálne nazýva La Santa Iglesia Catedral-Básilica de Canarias. Katedrála je hlavným chrámom diecézy Canarias, nachádza sa vo Veguete, historickej časti Las Palmas de Gran Canaria a je považovaná za najvýznamnejšiu pamiatku kanárskej náboženskej architektúry.
Katedrála sv. Anny bola až do roku 1819 jediným katedrálnym chrámom na Kanárskych ostrovoch. V roku 1819 došlo k rozdeleniu cirkvenej provincie, ktorú tvorili Kanárske ostrovy, na dve samostatné provincie – západnú a východnú. Západnú provinciu tvoria ostrovy Tenerife, La Palma, La Gomera a El Hierro. Sídelom diecézy je kostol, dnes katedrála Santa Iglesia de San Cristóbal de La Laguna. Katedrála sv. Anny zostala hlavným chrámom východnej diecézy Canarias, ktorú tvoria ostrovy Gran Canaria, Fuerteventura, Lanazarote a La Graciosa.
Výstavba trvá viac ako 500 rokov
20. apríla 1487 rozhodli Katolícke Veličenstvá (viď pozn. na konci článku) o výstavbe katedrály na Kanárskych ostrovoch, aby tak naplnili mandát pápeža na vytvorenie samostatnej diecézy. Diecéza do vtedy totiž nemala vlastný sídelný katederálny chrám.
Výstavba katedrály začala okolo roku 1497, avšak kvôli nedostatku finančných prostriedkov bola v roku 1570 stavba zastavená. Druhá stavebná fáza pokračovala od roku 1781 a katedrála zostala do dnešných dní nedokončená. Dlhá história chrámu spája odlišné štýly od neskorogotického interiéru až po neoklasicistný exteriér.
Stavbu tvoria tri pozdĺžne rovnako vysoké lode, lemované dvoma nižšími vedľajšími loďami, v ktorých sa nachádza 11 kaplniek. Podporu hlavných lodí tvoria koryntské stĺpy, ktoré nesú klenbu lodí a vytvárajú pôdorysný plán katedrály v tvare latinského kríža. Nad stredovým krížením sa nachádza kopula.
Záver hlavnej lode kostola tvorí titulárny obraz chrámu so sochou patrónky katedrály a mesta sv. Anny. Socha pochádza z roku 1944 a je dielom miestneho umelca José de Armas Medina.
Chrámové koryntské stĺpy sú ukončené bohatým rebrovaním, pri pohľade na strop tak vzniká ilúzia, akoby by celú stavbu niesli palmy.
Organ v katedrále je štruktúrovo koncipovaný v barokovm štýle s výraznými prvkami gotických línií. Má rozmery 5 x 7 metrov a jeho priečelie organu obohacujú horizontálne píšťaly.
Hlavným stavebným materiálom je modrý lomový kameň pochádzajúci z kameňolomu San Lorenzo, charakteristický svojou šed0-modrou farbou a je použitý na oblúky, rebrá klenby a nosné stĺpy. Múry a stropy sú vyhotovené zo sopečnej pemzy, ktorá je vzhľadom na svoju pórovitosť pomerne ľahká. Katedrála nie je zastrešená krovovou strechou, lode uzatvára len omietnutá klenba.
Miesto odpočinku významných osobností
V katedrále sa nachádza viacero hrobiek. Pochovaní sú v nej nielen biskupi, ale aj niekoľko kanárskych osobností ako napríklad botanik Viera y Clavijo a ďalší.
Počas návštevy katedrály treba určite využiť možnosť vystúpiť na arkádu, kam vás vyvezie výťah v južnej veži. Z arkády je krásny výhľad na historickú časť Las Palmas, moderné časti v oblasti Mesa y Lopéz, poloostrov La Isleta aj prístav.
Viac fotografií nájdete vo fotogalérii
Poznánka:
Katolícke Veličenstvá je titul, ktorý udelil pápež Alexander VI. kráľovským manželom Izabele I. Kastílskej a Ferdinandovi II. Aragónskemu. Izabela a Ferdinand spoločne vládli Kastílii a Aragónsku v rokoch 1479 – 1504. Izabela (1451 – 1504) bola dcérou kastílskeho a leónskeho kráľa Jána II. V roku 1469 sa vydala za sicílskeho kráľa a dediča aragónskeho trónu Ferdinanda (1452 – 1516). Po smrti svojho staršieho brata, ktorý zomrel bez dedičov, bola Izabela I. vyhlásená v roku 1474 kráľovnou Kastílie.
V roku 1479 sa stal Ferdinand aragónskym kráľom a kráľovstvá Kastília a Aragónsko boli spojené personálnym zväzkom. Položili sa tak základy budúcemu španielskemu kráľovstvu. Po Izabelinej smrti zdedila kastílsky trón jej dcéra Jana I. Kastílska nazývaná aj Šialená so svojim manželom Filipom I. Pekným, synom Márie Burgundskej a Maximiliána I. Habsburského. V Aragónsku vládol naďalej Ferdinand II. Vzhľadom na duševnú chorobu svojej dcéry však vykonával vládu aj v Kastílii. Po smrti Ferdinanda II. zdedil oba tróny jeho vnuk, syn Jany a Filipa, Karol I. Habsburský, ktorý bol zároveň Karlom V. ako cisár Svätej ríše rímskej nemeckého národa.
