Koľajová doprava na Gran Canarii zažila zatiaľ dva pokusy s prevádzkou. Električku v Las Palmas vytlačil rozvoj autobusovej dopravy. O električke v Las Palmas sa dočítate v jednom zo článkov. V polovici 70. rokov 20. storočia sa objavil nový zámer vlakového prepojenia nielen vrámci Las Palmas, ale aj s juhom ostrova. Projekt Tren Vertebrado (TV-2) však prežil iba niekoľko mesiacov. Pozrime sa spolu, o čom projekt Tren Vertebrado alebo „Vlak stavovec“ bol.
Pred takmer 50 rokmi, v roku 1971, predložila realitná spoločnosť Transeuropea S. A. ministerstvu verejných prác žiadosť o koncesiu na vlakovú linku Las Palmas de Gran Canaria – Gando (letisko) – Maspalomas. Nešlo však o klasickú železnicu, ale na dopravu mal byť využitý nový nekonvečný typ, tzv. Tren Vertebrado. Autorom vlaku bol baskický inžinier Alejandro Goicoechea Omar, ktorý bol okrem iného aj konštruktérom známych španielskych vlakov Talgo.
Myšlienka sa zrodila na konci 60. rokov.
Projektu TV-2 predchádzali Goiceocheove staršie návrhy. Prvá myšlienka konštrukcie vlaku sa v hlave tohto baskického inžiniera zrodila už v septembri 1967. Goiceoche zakladá spoločnosť s ručením obmedzeným Trenes Vertebrados. Táto spoločnosť v roku 1968 podpísala zmluvu o spolupráci s francúzskou spoločnosťou Brissonneau & Lotz, ktorá sa špecializovala na výrobu vlakov metra s pneumatickými kolesami pre Paríž. Zmluva nebola podpísaná náhodou. Goiceochea svoj vynález postavil práve na pneumatických kolesách, ktoré však budú umiestnené po bokoch súpravy. Základom konštrukcie dráhy boli betónové „koľajnice“ umiestnené na pilieroch, v ktorých sa pohybovali kolesá s pneumatikami a samotný vlak bol zavesený medzi nimi. Koľajový systém bol navrhnutý jedným z najvýznamnejších španielskych odborníkov na železobetónové konštrukcie – Carlosom Fernandézom Casadom.
Goiceochea podnikol už vorku 1969 prvé skúšky. Následne sa snažil svoj projekt skomercializovať. Uskutočnilo sa napríklad rokovanie o výstavbe trate medzi Madridom a Valenciou, kde by sa dosiahol cestovný čas kratší ako dve hodiny. Taktiež chceli projekt preniesť na niektoré miesta s neefektívnymi úzkorozchodnými železnicami, ako napríklad trať Sant Feliu de Guixol – Girona alebo Reus – Salou. Nikde sa mu však nepodarilo uspieť.
Svetielko nádeje v Atlantiku.
Prvé náznaky úspechu sa objavili až v roku 1971 na Gran Canarii. Už spomínaná spoločnosť Transeuropea predstavila projekt vláde Gran Canarie. Vzhľadom na nie zamietavý postoj sa nakoniec spoločnosť rozhodla postaviť ukážkový úsek, na ktorom by svoj zámer predviedla a napomohla tak súhlasnému stanovisku k projektu trate z Las Palmas do Maspalomas.
Práce na výstavbe nadzemnej konštrukcie sa začali v roku 1972. Vzhľadom na to, že spoločnosť Siemens meškala s dodávkou vlakových modulov, musel byť začiatok prevádzky niekoľkokrát odložený. Jednotlivé moduly nakoniec dorazili na ostrov na palube lode Monte Berretin 25. mája 1974.
Každý zo stredových prvkov mal osem sedadiel. Každé z kolies po stranách modulu malo svoj vlastný motor s výkonom 32 kW a hmotnosťou 90 kg. Toto usporiadanie umožňovalo jednotke dosiahnuť rýchlosť až 180 km/h. Zapojenie motorov umožňovalo bezproblémovú prevádzku jednotky aj v prípade poruchy niektorého z nich.
Prvá skúšobná jazda sa na ani nie 2 km dlhom skúšobnom úseku pri pobrežnej komunikácii Avenida Maritima uskutočnila 13. júna 1974. Oficiálna prezentácia za účasti predstaviteľov vlády a médií bola 26. júna 1974. Počas prezentácie boli jednotky napájané prenosným generátorom, čo spôsobilo pomalú jazdu vlakov. Už vtedy vyjadrili predstavitelia vlády pochybnosti o projekte.
Neúspech alebo krátkozrakosť?
Paradoxne, povestný posledný klinec do rakvy dal projektu prudký rozvoj cestovného ruchu. Silná lobistická skupina okolo autobusových dopravcov, ktorí zabezpečovali prepravu turistov z prístavu a letiska, predstavila problémy, ktoré by nový spôsob dopravy mohol spôsobiť autobusovým firmám. Svoju úlohu zohrala aj tlač. Tá začala hovoriť o uzatvorení Las Palmas do klietky. Tak prezentovala piliere novej železnice. Ozvali sa aj ekológovia, ktorým prekážal výrub paliem v trase železnice. Celý projekt tak nakoniec dostal stop.
Netrvalo dlho a do konca roku 1975 boli všetky konštrukcie zbúrané a miesto uvedené do pôvodného stavu.
Je to škoda. Gran Canaria mohla mať v tej dobe jeden z najmodernejších železničných prostriedkov. Umiestnenie trate na pilieroch minimalizovalo záber pôdy. Konštrukcia vozidiel s kolesami umiestneným v hornej polovici vlaku eliminovala vykoľajenie. Rýchlosť, ktorú sa vďaka napájaniu z generátora a krátkemu úseku trate nepodarilo odprezentovať, by zabezpečila spojenie severu a juhu ostrova za 20 minút. Nehovoriac o zápchach, ktorým by sa tento druh dopravy vyhol, čo však asi v tej dobe nikto nepredpokladal.
Možno k neúspechu prispela aj nadčasovosť projektu. Futuristický vzhľad súpravy mnohých tiež nenadchol. Spôsob konštrukcie trate mal množstvo odporcov. Keby títo ľudia videli do budúcnosti, tak by sami asi neverili, že dnes práve takéto formy dopravy začíname čím ďalej tým viac realizovať a Gran Canaria mohla byť napríklad druhým Wuppertalom, hoci s odlišnou konštrukciou železnice.
Realistický pohľad na prevádzku vlakov prináša aj dobové video.
Čo dodať na záver?
V súčasnosti, keď sa oživuje myšlienka a začína sa s prípravami železničného spojenia medzi hlavným mestom Las Palmas a juhom ostrova, je táto spomienka viac ako aktuálna. Možno, keby projektu prialo viac šťastia, keby sa naplnili odvážne plány na zokruhovanie tejto trate alebo prepojenie severu s juhom mohlo TV-2 už dlhé roky zabezpečovať rýchle a pohodlné spojenie jednotlivých častí ostrova. Gran Canaria by tak mala ekologický, rýchly, kapacitný, bezpečný a ekonomický variant dopravy. Uvidíme, snáď sa podaria zrealizovať aspoň plány s klasickým železničným spojením a projekt nedopadne vďaka krátkozrakosti niektorých ľudí ako Tren Vertebrado.
Páčil sa vám tento článok, bol pre vás užitočný? Tvorbu tohoto webu môžete podporiť aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky na účet ES08 0049 5735 1122 1616 5370, swift BSCHESMM. Do poznámky uveďte „Podpora Canaria Guide“. Ďakujem za podporu.
V nasledujúcej fotogalérii nájdete rôzne dobové fotografie, ktoré sa mi podarilo nájsť v archívoch a na internete. Ospravedlňte kvalitu, ale pre ilustráciu som sa rozhodol zverejniť aj fotografie s nízkou kvalitou.
