Ochutnať papas con mojo je nepísanou povinnosťou každého návštevníka ostrova. Nie je na tom nič zvláštne, snáď až na intenzívny cesnakový dych nasledujúce ráno. Avšak na Gran Canarii sa môžete stretnúť s niektorými jedlami, ktoré miestni obyvatelia obľubujú ale väčšine návštevníkov prídu dosť nazvime to jemne dosť exotické.
Erizos – Keď vám niekto povie, že si dá na večeru morského ježka, asi vám to príde trochu šialené. Táto špicatá “nejedlá vec” je však veľkou pochúťkou. Kanárčania ich chodia zbierať do mora, dlhý čas trávia ich otváraním a vyberaním vnútorností (vajíčok), ktoré chuťovo pripomínajú ustrice. Luxusné reštaurácie s morskými špecialitami používajú ježkov na prípravu omáčok na cestoviny a ryby. Vylúpané škrupiny ježkov často slúžia ako misky pre prípravu ďalších jedál, napríklad zapekaných vajíčok, nátierok a pod.
Čerstvo mleté gofio – O gofiu som písal v jednom z predchádzajúcich článkov. Kanárčania ho bežne konzumujú čerstvo zomleté zmiešané napríklad s orechami. Gofio bolo hlavnou potravinou na Kanárskych ostrovoch po tisíce rokov. Všetci Kanárčania veria, že práve gofio ich robí silnými a zdravými. Do dnes sú deti v útlom veku odchované na rotlačenom banáne zmiešanom s čerstvo namletým gofiom.
Chorizo de Teror – Je to slávna jasne oranžová klobása so silnou cesnakovou chuťou. Jedná sa skôr o paštétu salámovom črievku ako o tradičnú klobásu. Obvykle sa natiera na chleba. Veľmi obľúbené je aj servírovanie v miske s vodkou alebo rumom, ktorý zapálite. Vzhľadom na intenzívnu cesnakovú chuť miestni radi hovoria, aby ste Chorizo de Teror nejedli večer pred odletom domov, lebo by vás nemuseli pustiť do lietadla.
Chuchangas – Chuchangas alebo Caracoles sú slimáky a Kanárčania z nich dokážu vykúzliť veľmi chutný a výživný guláš, ktoré stojí za to vyhľadať v miestnych reštauráciách. Slimáky predávané na Gran Canaria sú zberané vo voľnej prírode po daždi a kŕmené niekoľko týždňov na otrubách a bylinkách. To im dodáva zvláštnu chuť. Akonáhle ich uvaríte s paradajkami, paprikou, cibuľou, cesnakom a niektorou z miestnych klobás strácajú typickú slizkosť a skvele chutia. Ale pozor, nejedzte škrupiny, lebo tým dobre pobavíte miestnych.
Morena frít – Vyprážaná muréna kompletný s kožou a kosťami. Je to výrazne mastné jedlo a nie je moc výživné. Murény nemajú a nejakú príjemnú chuť a sú oveľa cennejšie ako živá atrakcia pri potápaní ako na tanieri. Keďže sú však bežnou a tradičnou potravou na Kanárskych ostrovoch, tak neváhajte a vyskúšajte ich.
Carajacas – Ak máte radi pečeň, potom sa vám bude páčiť carajacas. Carajacas sú tenké prúžky hovädzej alebo bravčovej pečene, ktorá bola niekoľko dní marinovaná v cesnaku, chilli a petržlenovej vňati a potom dusená. Ale pozor, určite máte s varením pečene svoje skúsenosti. Tak aj na Gran Canarii veľmi závisí na reštaurácii, v ktorej si túto pochúťku objednáte. Môžu byť jemné a lahodné alebo tvrdé a hrozné. Ja som bol veľmi spokojný ako mi naservírovali túto pochúťku v reštaurácii El Salsete v San Fernando.
Vnútornosti ježkov môžete ochutnať aj restované.
Škrupiny ježkov sa častokrát používajú aj ako misky napríklad na šaláty.
Chorizo de Teror si môžete jednoducho natrieť na chlieb.
Slimáky sa zberajú po dažďoch. niekedy máte pocit ako by miestny oberali ovocie zo stromov.
Guláš zo slimákov je výnimočnou pochúťkou. Ale ulity naozaj nejedzte.
Morena frít vás asi chuťovo moc neočarí, ale stojí za ochutnanie.
Carajacas je vlastne restovaná pečeň, ale niekoľko dňové marinovanie jej pridá lahodnú chuť. Samozrejme ako príloha nesmú chýbať papas arrugadas.
