Site Loader

Krátko po dobytí Gran Canarie si začali deliť územie ostrova španielski kolonizátori. Mladému kastílskemu dobyvateľovi Sanchovi de Vargas y Machuca sa ušlo územie vymedzené roklinami de las Garzas a de Guia. História oblasti sa začína písať v momente, kedy Sancho de Vargas y Machuca ohlásil výstavbu kostola na počesť Santa Maria de Guia.  Stavba kostola bola ukončená v roku 1509. Rovnako ako v ostatných sídlach na ostrove, aj tu sa stala stavba kostola základom pre vznik osady.

Dôležitým faktorom pre rozvoj mesta a jeho nezvyčajného umiestnenia je topografia územia. Nutnosť zachovať dostatok poľnohospodárskej pôdy viedli k umiestneniu mesta na vrchole kopca a nie v údolí. Centrum s kostolom a hlavným námestím sa tak postupne ocitli v dolnej časti mesta. Svojmu rozvoju vďačí mesto dostupnosti vody počas celého roka a dostatku poľnohospodárskej pôdy.

Od svojho vzniku sa ekonomika mesta a životný štýl, podobne ako v celej oblasti, točili okolo poľnohospodárstva. Hlavnou plodinou sa stala cukrová trstina. Pestovanie tejto lukratívnej komodity a s tým spojené cukrovarníctvo spôsobovali neustáli príliv nových obyvateľov. S zvyšujúcim sa počtom obyvateľov došlo na kanárske pomery pomerne rýchlo, v roku 1526, k rozčleneniu oblasti na dva samostatné celky – Gáldar a Guia.

Okrem cukrovej trstiny sa oblasť Guía stala jedným z najväčších producentov hrozna, ktoré sa tu začalo pestovať od začiatku 16teho storočia. Kvalita vína produkovaného v tejto oblasti čoskoro svojou slávou presiahla územie ostrova. Španielsky biskup Cristóbal de la Cámara y Murga sa o oblasti vyjadril: „Guía má v hrozne obrovský poklad a vínam z Guía sa nevyrovná žiadne víno, ktoré nájdete na ostrove.“ Bohatstvo oblasti sa samozrejme prejavilo aj v rozvoji mesta. Viera y Clavijo vo svojej knihe Historia de Canarias uvádza: „Niet pochýb o tom, že Guía je najkrajšie sídlo s najväčším leskom po hlavnom meste.“

Titul mesta dostala Guía 1. októbra 1871 vďaka snahe kanárskeho politika Fernanda León y Castillo, markíza del Muni. Tento krok sa stal významným medzníkom v rozvoji mesta. Poľnohospodárstvo zintenzívnené rozvojom pestovania banánov, rozvoj remesiel a významný vplyv mesta na vládu spravili z Guía najvýznamnejšiu ekonomickú oblasť  ostrova po hlavnom meste. O svoj významný podiel na ekonomike ostrova prišla Guía až v 60. rokoch minulého storočia, kedy sa vďaka rozvoju turistiky stali vedúcimi ekonomickými oblasťami letoviská na juhu ostrova.

Pokiaľ sme spomínali poľnohospodárstvo, nesmieme samozrejme zabudnúť ešte na jeden produkt, ktorý preslávil oblasť nie len na Gran Canarii, ale aj vo svete. Je ním preslávený syr Queso de Flor de Guía. Syr je chránený značkou chráneného pôvodu. Vyrába z mlieka kanárskych oviec, kravského mlieka a kozieho mlieka. Podiel ovčieho mlieka musí predstavovať minimálne 60%, obsah kravského mlieka nesmie prekročiť 40% a kozie mlieko nesmie prekročiť 10% podielu. Svoje pomenovanie „Flor” získal na základe toho, že na zrážanie sa používa šťava z kvetov špeciálneho druhu bodliaka a pri „Medio Flor“ aj z artičokov. Tieto syry sa tu do dnes vyrábajú tradičným spôsobom.

Pri návšteve mesta určite nesmiete minúť farský kostol , v roku 1981 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Za návštevu stojí aj kaplnka San Roque a samozrejme historické centrum mesta. V okolí kostola nájdete množstvo zaujímavých panstiev. Klasický kanársky štýl sa tu strieda s neoklasicistickými stavbami s mnohými črtami tradičnej architektúry. Pokiaľ chcete spoznať prehispánsku históriu ostrova, určite navštívte Cenobio de Valerón alebo Montaña del Gallego.

Guía je aj rodiskom viacerých významných osôb. Patrí medzi nich napríklad sochár Luján Pérez, básnik Bento alebo etnograf Néstor Alamo. Santa Marína de Guía je rodiskom Pedra Gordillo y Ramos, prezidenta Cádiz Cortes, prvého národného zhromaždenia v Španielsku a jedného z autorov prvej španielskej ústavy z roku 1812, ktorá deklarovala všeobecné volebné právo pre mužov, štátnu suverenitu, Španielsko ako konštitučnú monarchiu, slobodu tlače a slobodu podnikania.

Farský kostol Santa María de Guína

Interiér farského kostola

Radnica mesta

Viaducto de-la Cuesta de Silva si “zahral” aj vo filme Rýchlo a zbesilo

Punta del Angosto

Slnečné hodiny v tvare nožíka – takéto typické kanárske nožíky sa vyrábajú v Santa María de Guía

Syry sú nedeliteľnou súčasťou mesta

Cenobio de Valerón sú pozostatky obydlí z prehispánskeho obdobia

Kaplnka San Roque

Casa de los Quintana spája v sebe neokoloniálny štýl s tradičnou architektúrou

Muséo Néstor Alamo

Print Friendly, PDF & Email
Ohodnoťte článok

Martin Smolen

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Páči sa vám tento blog?

Život so slnkom v srdci

“Sme neuveriteľne hrdí na to, že sme Kanárske ostrovy,” povedal mi raz Alfredo, majiteľ malej reštaurácie v Playa del Inglés, keď som bol na Gran Granarii. „Existujú tu najkrajšie pláže s najkrajším pieskom s najneuveriteľnejšími vlnami. Na brehu sú najkrajšie hotely, promenády a kaviarne. Na ostrove žijú najpohostinnejší ľudia. Pestujú sa tu najchutnejšie paradajky, najsladšie banány, najvoňavejšie ruže. Vyrobíme tu najlepšie vína a aj kuchyňa je najlepšia. “

Partneri blogu

Najnovšie na instagrame